Minulý týždeň sme počúvali príbeh o uzdravení Petrovej svokry a Ježišovo putovanie pokračuje ďalej v konaní zázrakov a uzdravovaní. Viera, dôvera boli tým základným predpokladom, ktorý Ježiš očakával, keď konal zázračné uzdravujúco. Ale v niektorých prípadoch tam viera absentovala, a predsa sa prejavila Božia milosť bezpodmienečne.

Čo bolo na začiatku a čo zase bude na konci dejín, to sa ukazuje v Ježišových skutkoch: démonoch premáha zlo, choroby sa vyliečia, hladní sa nasýtia, nad smrťou sa zvíťazí… A svet sa usporiada, bude v poriadku a zamerá sa na Boha? To by bola ideálna a zjednodušená predstava, ale na svete sú predsa stále prítomné vojny, nesmierne utrpenie, choroby, smrť…

Môžeme nahliadnuť na Ježišove zázraky tak, že vo všetkých časoch môžu byť znamením Božej nádeje, ktorá je väčšia než všetky naše nádeje, vychádzajúce z ľudského plánovania. Sú znamením pre vieru v Krista.

Vráťme sa však k dnešnej téme malomocenstva. Nielen k telesnej bolesti, ale hlavne k vylúčenosti zo života spoločenstva, k odsúdeniu na bolesť a samotu. Toto stigma bolo vnímané hlavne ako trest za previnenie, hriech. Malomocný u Marka sa stretáva s Ježišom. Obaja, on i Ježiš, porušili Zákon. Malomocný nevolá dopredu „nečistý, nečistý“, aby sa mu ostatní vyhli a nenakazili sa. Ani Ježiš sa nechová v súlade so zákonom. Nakazeného sa nesmie dotýkať, v slovníku tej doby to znamenalo „objať ho“. Malomocný si pokľakne, cíti Ježišov súcit a nie odsúdenie, či trest, že zhrešil… „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť!“ Silné slová, možno najpokornejšie v evanjeliu, sú prejavom dôvery a tichou výzvou, s ktorou sa obracia na Ježiša, aby ho uzdravil. Malomocný pokľakne v pokore, odovzdanosti. Buď vôla tvoja, nie moja. A tak dostáva viac než len uzdravenie, daruje mu účasť na živote v spoločenstve. Tento postoj je úplne iný, ako sme počuli v prvom čítaní o sýrskom veliteľovi Námanovi. Nehodný Náman si osobuje, že má právo byť uzdravený, že si to môže zobchodovať, zaplatiť. V jeho povýšeneckom postoji niet ani stopy po dôvere, viere, či pokore. A predsa sa mu dostáva tej milosti, že je uzdravený.

Čo znamená Ježišov príkaz, aby o tom nikde nehovoril? Možno za tým je aj to, aby ho nevnímali len ako divotvorcu, či mága. Jeho misia je predsa o niečom inom. Na jeho božsko-ľudskom príbehu sa má zjaviť Božia vôľa – smrť a vzkriesenie.

Naša doba nesie v mnohom znaky malomocenstva vo vzťahoch, v posudzovaní, vo vytesnovaní nepohodlných, inakších na okraj. Sme akoby málo-mocní v súcíte, láske, dobrote, v dôvere. Inšpirujme sa Ježišom – uzdravovateľom, buďme nositeľmi nádeje a súcitu, spolutrpením a spolunesením s blížnym, trpiacim, marginalizovaným, zaznávaným.