V dnešnom evanjeliu nás Ježiš získava protichodnými slovami – zákonom lásky,ale aj  prikázaním lásky, dokonca hovorí: to vám prikazujem, aby ste sa navzájom milovali. Zákon a príkaz sa nosí u vojakov a a polície, láska je prítomná v slobode bez vyžadovania. Príkaz sa vydáva v krízovom riadení, keď ide o záchranu životov a majetku, príkaz sa jednoducho musí splniť bez otázok ihneď.

Láska – mať rád, milovať je výrazom chcenia; je výrazom uplatnenia výsostne slobodnej emocionálnej voľby jednotlivca, bez ohľadu na voľbu či príkazy niekoho iného.  Síce si myslíme, že si volíme slobodne a za svoju voľbu sme ochotní často platiť vysokú daň, ale našu voľbu často ovplyvňuje chémia, ktorá je však výsostne naša, nikoho iného.

Láska a zákon sú predsa dve rôzne veci. Láska súvisí so slobodou, zákon s donucovaním. Napriek tomu jestvuje spojivo medzi zákonom a láskou . Aké? Pojem „láska“ sa nielen v súčasnosti spája najmä s intimitou, ktorá k láske patrí, no láska je oveľa viac. Keď povie jeden druhej/druhému:  „Ľúbim ťa“, nemyslí iba na jej/jeho  vonkajší výzor, na sympatický vzhľad či atraktivitu, ale na celú jej bytosť, na jej/jeho osobnosť s dušou i telom. Láska má mnoho podôb:  rodičia milujú svoje deti, spravidla aj deti ľúbia svojich rodičov. Jestvuje láska súrodenecká, máme radi priateľov, láska k núdznym, láska k nepriateľom. Keď poviem: „Mám rád čokoládu“, znamená to, že mám na ňu chuť, chcem ju mať. Keď hovoril Tonko Srholec: „Mám rád tých mojich zbojníkov“, znamenalo to, že sa ľuďom bez domova snažil pomôcť, zadovážil im jedlo, hľadal im prácu, aby sa dokázali postarať o seba.

Keď si úplne slobodne vyberiem, kto sa mi páči, čo sa mi páči – škola, povolanie, zamestnanie; na začiatku je na scéne obdiv, potom dohoda, zákon, plnenie príkazov. Vyvážene a radostne dokážeme žiť vtedy, keď vidíme za zákonom a príkazmi to a toho, koho máme radi.

Ako mladí sme si často mysleli, že toho, čo musím robiť, je oveľa viac, než toho, čo chcem a možem. Jan hovorieval, že vôľa je rovnako pravá ako cit, a vôľa k milovaniu patrí. Čím sme starší, tým viac vieme, že človek používa vôľu, normy, zákon ako svoju kožu a je to v poriadku. Len s určitými vzájomnými normami a zákonmi dokážeme žiť ako ľudia na jednej planéte, v jednom zamestnaní, v jednej rodine.

To, že láska a mať rád v spojení s prikázaniami ide životom ruka v ruke hlásal aj americký psychoanalytik Erich Fromm a vo svojej výbornej knihe Umenie milovať hovorí, že milovať znamená byť sústredený, učiť sa byť v tichu sám so sebou, vedieť vydržať v tom, čo si vyberiem – a to sú kvality blízke skôr zákonu, než emócii.

Keď na svojej ceste zistíme, že tých ktorí sú na nej s nami, máme vo všetkých ich zákonitostiach radi takými akí sú, zistíme, že práve toto je obsahom Ježišovho tvrdenia o naplnenej láske. Láska mnohoraká, vydaná všanc, poslušná a práve preto plná a oslovujúca je dnes darom i pre nás.