Naša viera a neviera

Mária Savková
Sk 5,27-32; Žalm 118; Zj 1,4-8; J 20,19-31
24. 4. 2022, Mariánka
2. neděle velikonoční

Biblická úvaha

Druhá veľkonočná nedeľa.

Ježiš vstal z mŕtvych – tak znie správa, z ktorej žijeme, že Ježiš je vzkriesený nie len v sláve Božej, ale, že žije uprostred tých, čo v neho uverili. Bez viery v zmŕtvychvstalého by nevznikla cirkev, Novy zákon. Obidvoje – spoločenstvo a kniha – žijú z viery, že Ukrižovaného vzkriesil Boh. Kristus zomrel, bol pochovaný, bol vzkriesený, zjavil sa. Ježišovo účinkovanie nekončí smrťou, Boh ho povýšil, odobril jeho dielo a odstránil potupu z kríža. Jeho zmŕtvychvstanie nie je len obyčajnou reanimáciou tela , ide o hlbokú premenu a my sme účastní svojimi životmi na tejto premene. Zmŕtvychvstanie je znakom nádeje vo svete, ktorý je na bode zlomu a prepadá sa v kultúre smrti, utrpenia, vojny, klimatickej katastrofy. Akokoľvek hrozivo to znie a to by sme mohli vyrátať nespočet ďalších scenárov, je to práve nádej zmŕtvychvstalého, ktorá sa stáva mocou v bezmoci beznádeje. Aká je dôležitá viera vo vzkriesenie a realita vzkrieseného tela, počúvame v dnešnom Jánovom evanjeliu.

Učeníci, zhromaždení za zatvorenými dverami sú plní strachu, obáv, neistoty, čo bude ďalej. Ježiš odsúdený ako burič. Strach- uzavretosť- skepsa- beznádej… a zrazu neočakávane je Ježiš medzi nimi, sníma ich strach, oslobodzuje od beznádeje, otvára srdcia k službe pre druhých. A uschopňuje ich hlásať, že žije. Vstupuje aj do našich životov, nášho uzavretého sveta, aby nás otvoril zbavoval strachov, premieňal. Prinášal pokoj – pokoj ako zmierenie, odpustenie.

Tomáš nebol pri tomto zjavení a vo svojich pochybnostiach a neviere jednou vetou zmietne zo stola, čo sa stalo. Napriek tomu, že hlboko veril v Ježiša za jeho života, chodil s ním, bol svedkom u Lazára, počul Ježiša, keď predpovedal svoje zmŕtvychvstanie. Ježišova pravdivosť, jeho prostá čistota, nepodmienená láska, sú pre Tomáša zjavením. Zjavením zmyslu života. Je tu však jeden rozpor: Tomáš – skeptik, neverí, že by tá láska mohla zvíťaziť, vidí ju porazenú. Jeho viera v Krista je hlboká, je to však bez NÁDEJE, ktorá ešte nie je otvorená večnosti.

Po ôsmich dňoch dochádza k stretnutiu s Neviditeľným.

Pokoj vám, zaznieva pre všetkých a Tomášovi ponúka telo ako dôkaz: Poď, vlož, dotkni sa…

Vyzýva ho, aby si bez zábran overil realitu. Zrazu precitnutie, Tomáš už nepotrebuje pátrať po vonkajších dôkazoch. STRETNUTIE S NÍM otvorilo náhle novú dimenziu. Vzkriesený už nie je vonku, je vo vnútri. Spomenul si na Ježišove slová v predvečer smrti, kedy hovoril o Duchu: ,,Tešiteľ, ten Duch pravdy je medzi vami, no bude vo vás. Všetko vám pripomenie a uvedie vás do každej pravdy.” Kristus už nie je preňho iba skutočnosťou tam vonku, žije v ňom, hlboko v jeho pochybujúcom vnútri. V tejto tajomnej chvíli vnútorného precitnutia, Tomáš klesá na kolená a vypovie prakresťanské vyznanie viery: “Môj Pán a Môj Boh” Zjavilo sa mu tajomstvo vteleného Boha, ktorý sa stal človekom a spojil v sebe nesmrteľné so smrteľným. Rodí sa v ňom blahoslavená viera, tá ktorá nevidela a uverila. Tomáš – apoštol skeptikov, žije v každom z nás, učí nás, že pochybovať patrí k životu aj k viere, že vidieť vonkajšími očami je jedna vec, ale poznávať vnútorne, uchopiť srdcom – prijať jeho ducha – znamená vlastne “dotknúť sa ho”.

,, Viera v Krista je cesta dôvery a odvahy, lásky a vernosti, je to pohyb smerom do budúcnosti, ktorú Kristus už otvoril a do ktorej pozýva.” – Dietrich Bonhoeffer