Bolo teplo a dusno, pred slnkom sa takmer nedalo ukryť. Šli za ním zástupy. Boli už tak blízko, že ich zazrel. Vystúpil na vrch, našiel si miesto na sedenie, a hneď prišli k nemu učeníci. Začal ich učiť. Ale ako? Začal hovoriť o blažených/šťastných, tých, ktorí keď budú  chudobní, bude im  patriť nebeské kráľovstvo. Šťastní budú tí, ktorých srdce bude stíšené, a dostanú do dedičstva celú zem so všetkými krásami sveta. Šťastní budú tí, ktorí budú mať čisté srdce, lebo oni dokonca uvidia Boha v celej jeho sláve! Čo je srdce? Srdce podľa amerického psychoanalytika Ericha Fromma predstavuje myseľ a jej plody, naše najvnútornejšie emócie, ktoré majú pôvod v skúsenosti, ktorú si nepamätáme; cítili sme len jej chuť, ešte sme ju nevedeli pomenovať. Keď nás Boh utkával v hlbinách zeme, ako hovorí 139. žalm, naše srdce bolo naozaj čisté. Prázdne, chudobné, nezaťažené, očakávajúce, očakávajúce dobro, svetlo, teplo, pokoj, spočinutie. Nánosom dní a rokov naše srdce zarástlo burinou. Všetko, čo sme zažili v minulosti tvorí z nás to, čím sme dnes. Obyčajne človek nemôže za vplyvy, ktoré ho stretli v detstve, ale v dospelosti môžeme za to, čo sme s týmito vplyvmi urobili.

Sebapoznanie je obyčajne prvým krokom ku zmene. Avšak, ako sme už zistili, poznanie iných predchádza pred sebapoznaním. Dieťa v ranom veku pozoruje dospelých , pričom už nejasne cíti za fasádou realitu a začína v persone, ktorá mu pomáha, vnímať osobu. Ako dospelí, často pozorujeme v iných ľuďoch nevedomé sily skôr, než sa ich naučíme registrovať v nás samých.

Seba spoznávame cez druhých, tak ako oni sami sa spoznávajú v nás. Bez vzájomnej interakcie by sme nedokázali čistiť seba, svoj zrak a svoje cesty k nim. Keď reflektujeme cestu k druhému človeku, vždy o trochu viac spoznávame nielen druhého, ale predovšetkým seba samého. Každé čistenie našej studničky pomáha nášmu zraku, ale i druhým očiam, aby videli do našej studničky. Každá skúsenosť nám je nápomocná v budovaní našej studne. Keď sme sa stali dospelými, obyčajne sme povolaní, aby sme zveľaďovali nielen našu studňu, ale aj studničky iných. Vzájomnou pomocou sa voda vyčistí. Kamienky na dne pomôžu, že blato sa usadí.

A čo robí pri čistení našich studničiek Boh? Myslím, že čaká a pozerá sa. Drží nám palce, aby sme vydržali v čistení a nepoľavovali. Nemôže nič urobiť za nás; dal nám slobodu rozhodovať sa i konať. Chce k nám prísť. Chce u nás bývať. Len čisté srdce ho, prichádzajúceho, uvidí.   

„Bože, stvor vo mne srdce čisté a obnov vo mne ducha pevného“,  hovoril kráľ Dávid v dôležitom okamihu jeho života. Skúsený človek prof. Zdeněk Matějček považoval za dôležité v živote ovládať seba a pomáhať druhým. Nasledoval svojho Boha a na tejto ceste našiel múdrosť srdca. V čom spočíva múdrosť srdca pre nás, k tomu pozýva Božie slovo dnes aj nás.