Život kladie na nás nároky od rána do večera a každý pozitívne mysliaci človek hľadá a tvorí celý deň v určitej forme porozumenie, súlad, prijatie. Pre niekoho to môže byť potreba naplniť potreby niekoho iného tak, že naplníme aj potreby svoje, pre ďalšieho to môže byť vyrokovanie dobrej obchodnej dohody, z ktorej obe strany odchádzajú so spokojnosťou, a pri nej nájdu a poskytnú ľudské prijatie. Ľudský výdaj a príjem či už energie, alebo prijatia potrebuje byť vyvážený. Keď nie je, potrebujeme dobíjať baterky. Takýmto stíšením a schúlením sa do klbka je pre mnohých z nás žalm 91, ako sme sa zhodli na príprave tejto liturgie. Znamená pohladenie, naplnenie, absolútne bezpečie. Pre nespokojnú ľudskú dušu je takýmto naplnením Boh, ktorý nás dokonale pochopí a dá pokoj, ktorý nikto iný nemôže dať.  

Boh slovami žalmu 91 dokáže mimoriadne blízko a nežne naplniť nespokojnú dušu človeka, lebo oslovuje naše emócie. Tie sú najstaršie, preto aj najhlbšie a vždy najbližšie. Slovami žalmu 91 nás sýtila naša matka, keď sme ešte nemali dostatočne zrelú mozgovú kôru na to, aby sme jej slovám porozumeli. Hlboko v nás je farba jej pokojného hlasu, teplo jej dlaní, jej pohladenie a bezpečie jej náručia. Jej náručie si pamätáme veľmi dobre. Keď sa ho trochu nasýtime a vyletíme z hniezda, zistíme, že svet je plný hladných vtáčat, ktoré potrebujú prijatie a keď môžeme, poskytneme im ho. Keď pomôžeš druhému, nemôžeš mu pomôcť bez toho, že by si nepomohol aj sám sebe, hovorí americké príslovie. A vo vzájomnom dávaní a prijímaní rastie nielen jednotlivec, ale aj celá ľudská rodina. Boh je prítomný pri každom diele ľudského dávania a prijatia. Nie je závislý na našom hlase, ktorý ho volá ku dielu. Simone Weilová hovorí, že Boh je prítomný v našej najhlbšej hĺbke a keď ho voláme, aby prišiel, tak len odďaľujeme jeho prítomnosť, ktorá v nás už je plná. Často si na toto spomínam a napĺňa ma to radosťou a pokojom byť v takejto blízkosti Boha.

Boh je otec aj matka a v žalme 91 vidno jeho materské vlastnosti veľmi jasne.  Ako matka je verná svojmu dieťaťu, tak je Boh nekonečne verný každému jednému z nás. Hľadá nás na našej ceste a ofúkne aj miesto, na ktoré má stúpiť naša noha. Myslí na nás a nosí nás so sebou. Je nami úplne zamestnaný; nič nie je pre neho také dôležité, ako my sami. Vernosť je úlohou lásky, hovorí Viktor Frankl. Božia vernosť dáva slobodu a let, a zároveň je nežným krídlom, pod ktoré sa môžem schúliť, keď vonku fúka severák.

Hovorím si a občas so svojím Bohom aj zažívam: blízke stretnutie a vzájomná radosť i blízkosť bude vtedy, keď nielen tvoja vernosť bude so mnou, ale aj moja vernosť ti pôjde v ústrety.