Kráľ a jeho kráľovstvo

Gabriela Buknová
Jr 23,1-6; L 1,68-79; Ko 1,11-20; L 23,33-43
24. 11. 2019, Marianka
34. neděle v mezidobí, cyklus C

Kresťania od samého začiatku hovorili a zmýšľali o Ježišovi ako o Kráľovi. Svedčia o tom aj dnešné čítania, či už z Lk evanjelia, alebo z listu Ko. Ponímanie Ježiša ako kráľa sa opiera aj o SZ texty: Prorok Jr predpovedá: „…vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok. Bude kraľovať ako kráľ…“

V SZ bol kráľ zástancom ľudu, záchrancom, bol sudcom, kňazom, panovníkom, ale predovšetkým bol pomazaný Boží, bol ten, na koho vkladaním rúk proroka delegoval Hospodin svoju moc, ako to čítame v 1Sam 9,15-10,1 /Saul/, či 1Sam 16, 1-13 /Dávid/.

Vieme, ako to s oboma kráľmi a všetkými ostatnými po nich dopadlo. Pri najlepšej vôli a snahe svoju funkciu nedokázali vykonávať na 100%. Dobehli ich vlastné zlyhania, chyby, ba i zlé úmysly a hriechy.

A panovníci okolitých štátov – Egypt, Asýria, Babylon, Rím – no tí  boli rovnako alebo viac zlí. Niet divu, že Izrael túžil po Mesiášovi, záchrancovi, panovníkovi, ktorý by obnovil zašlú slávu Izraela.

Ale Ježiš posúva Mesiáša i Kráľa do iných dimenzií. Poukazuje na Boha ako na Otca, milujúceho, starajúceho sa, zachraňujúceho. Božie kráľovstvo dáva šancu  všetkým – spravodlivým i hriešnikom, bohatým i chudobným. Programom, prostriedkom, ktorým sa vchádza do jeho kráľovstva je tesná brána – preukazovanie milosrdenstva, a to až do úplného sebavydania. Božia spravodlivosť má názov Milosrdenstvo.

Ježiš nemá armádu vojakov, uniformy, tanky, rakety, paláce či nedobytné hrady.  Do Jeruzalema vchádza na oslici, sprevádzaný a oslavovaný tými, ktorí v neho uverili. Aj to je ešte sporné, akého Mesiáša v ňom videli, keď sa po tom, ako udalosti v Getsemanskej záhrade nabrali spád, rozutekali. A pod krížom stála vraj iba jeho matka, ženy a učeník, ktorého Ježiš miloval.

Biblia je zbierka veľmi múdrych kníh. Zachytáva otázky, príbehy, prežívania, skúsenosti ľudí v rozpätí možno až 1200 rokov, ktoré redigovali, upravili napr. deuteronomistickí autori v cca 7. st. pred Kristom. Hľadali odpovede na otázky: Kto sme, kam kráčame, existuje boh, aký zmysel má utrpenie, čo sa deje po smrti, existuje večnosť…?

Na tieto otázky hľadá odpovede aj dnešný človek. Doba, v ktorej žijeme, je plná neistôt, úzkostí, relativizmu, neexistencie pevných bodov. Tie nedokáže bezozbytku zabezpečiť ani demokracia, ktorú pred viac ako 2000 rokmi aplikovali Gréci a my ju budujeme „iba“ 30 rokov. Nečudo, že ľudia hľadajú vodcov, ideológie, zjednodušenia, čierno – biele riešenia, radikalizmus a kadejaké iné izmy. Pred každými slobodnými voľbami sa rozpútava neľútostný boj o voličov.

V tomto zmätku dejín kríž, Ježišov panovnícky trón, čnie ako výkričník, ale aj pevný bod, prihovárajúci sa tým, ktorí uverili a uveria, že Ježiš je Mesiáš, Cesta, Pravda. Jeho programom  sú blahoslavenstvá a sebavydanosť až za hranicu vlastného zmaru.

Ako ukazuje príbeh jedného z lotrov, ktorých ukrižovali spolu s Ježišom, zmar a smrť nemusia byť konečným riešením. Viera dokáže vidieť za tým všetkým Božie kráľovstvo, ktoré už prišlo v Ježišovi, ale dovŕši sa plne v eschatologickej budúcnosti.

Ak aj my skladáme svoju nádej v našu spásu do Božích rúk, ako to robil a hlásal Ježiš po celý svoj život, dokonca aj zomierajúc na kríži, potom máme už teraz večný život a žijeme v Božom kráľovstve – aj keď si ho uvedujeme iba v niektorých okamihoch svojho života a nemôžme ho plne uchopiť.