Väčšina z nás pozná pocit sklamania. Môže to byť sklamanie z nadriadených v práci, sklamanie z politika, do ktorého sme vkladali nádej ale sklamanie z náboženských autorít, ktoré nedostali našim predstavám o dobrých pastieroch.

Naše pocity frustrácie poznal dôverne už niekoľko storočí pred našim letopočtom prorok Jeremiáš. Zažil niekoľko generácií Júdskych kráľov, potomkov kráľa Dávida. Videl, ako bola časť Izraela odvlečená cudzou mocou preč z miesta, ktoré jej určil Hospodin. Tí, ktorí zostali, nemali víziu ako ďalej. Možno ste, podobne ako Jeremiáš, boli v situácii, z ktorej nebolo jasné žiadne dobré východisko. A jedinou nádejou bolo, že sa tejto zúfalej situácie ujme sám Hospodin.

Kresťania si od najstarších čias spájali Jeremiášovo proroctvo s Ježišom. On je ten, v ktorom sa svojho ľudu ujíma sám Hospodin. V evanjieliu sme počuli, ako sa Ježiš, aj keď je sám unavený, ujíma zástupu. Ujíma sa ho, pretože vidí biedu ľudí, ktorí sú ako ovce bez pastiera.

V novom zákone, keď autor chce hovoriť o skupine ľudí, volí najčastejšie medzi dvomi gréckymi slovami: prvým je ochlos – zástup, druhým je laos – ľud. Ochlos – laos: ktoré slovo Vám znie príjemnejšie?

Ochlos – zástup, resp. masa je nahodilé uskupenie ľudí. Výstižnejším prekladom by bol dav. Dav vzniká, keď sa množstvo jednotlivcov ocitne v rovnakom čase na rovnakom mieste. Ako kopa mravcov, ktoré sadajú na sladké. Jednotlivci sa nezávisle na sebe nechajú prilákať nejakou výnimočnou udalosťou alebo zjavom. Bez toho, aby o tom vedeli, vytvoria dav. Dav, aj keď je tvorený inteligentnými ľuďmi, je veľmi hlúpy útvar. Koná bez rozmyslu, pretože mu chýba vedenie. Dav nemá vlastný názor. Jednotlivci v dave môžu mať nejaký názor, ale skupinový názor nevznikne súčtom či priemerom jednotlivých názorov. Davu chýba niekto, kto mu dá spoločnú víziu. Dav je schopný akcie, dav koná – ale dav nie je zodpovedný. Ak na koncerte, kde sú tisíce fanúšikov, vznikne tlačenica a niekoľko ľudí je udupaných k smrti – kto je zodpovedný? Ak pôvodne pokojná masová politická demonštrácia prerastie do násilia a vzniknú miliónové škody – kto má byť postavený pred súd? Dav je bez ochrany, pretože nemá žiadnu vnútornú štruktúru. Chýba mu organizácia a koordinácia, nepozná kolegialitu a subsidiaritu. Ľahko sa stane obeťou náboženských šarlatánov alebo politických populistov.

Evanjelium je nám svedectvom o tom, ako sa Hospodin skrze Ježiša ujíma davu a pretvára ho vo svoj ľud.

Tam, kde sa Ježiš objaví, rozptýlené ovce sa zhromažďujú: zdraví prichádzajú a prinášajú so sebou aj tých, ktorí by sami nemohli prísť. Ježiš vidí, že najskôr musí nasýtiť hlad po zmysle a vízii. Preto najskôr vyučuje. Snaží sa nadšenie davu postaviť na silnejší základ. Základ, ktorý vydrží, aj keď emócie opadajú.

Ježiš dáva mase organizáciu a štruktúru. Vyvoľuje si Dvanástich apoštolov, 72 učeníkov. V texte, ktorý dnešné čítanie vypustilo – o nasýtení 5000 – ľud najprv usadí a rozdelí po radoch a skupinách na menšie časti. Ježiš ich usadí na zelenú trávu a dáva im najesť – ako pastier vodí ovce na zelené pastviny.

Ježišovi súčasníci poznávali Ježiša vo viacerých roliach. Poznávali ho ako putujúceho kazateľa. Poznávali ho ako učiteľa v synagógach. Poznávali ho ako exorcistu, ktorý je schopný vyhánať zlých duchov. Poznávali ho ako terapeuta, ktorí dáva do poriadku ľudské vzťahy.

A poznávali ho ako liečiteľa. Ježiš si nepredlžuje triasne na svojich šatách aby dával na obdiv svoju zbožnosť (ako farizeji v evanlieliu podľa Matúša). Dotyk jeho šiat lieči, alebo zachraňuje – čo je iný možný preklad.

Je dnes cirkev miestom, kde človek môže dôjsť vyliečenia? Záchrany svojej existencie? Keď Ježiš uzdravuje, neuzdravuje selektívne. Nevyberá si choroby, ktorý uzdraví a ktoré nie. Ani si nevyberá, ktorí pacienti sú hodní uzdravenia a ktorí nie. Keď Ježiš uzdravuje, lieči tým, že nechá na sebe spočinúť dotyk nemocného. Pôsobí verejne, ale nevnucuje sa. Je treba za ním prísť, ale nie je ťažké ho nájsť. Keď Ježiš uzdravuje, uzdravuje cele – neuzdravuje iba telesné choroby, uzdravuje celého človeka, vrátane jeho vzťahov.

Ak sme sami zranení, doporučuje nám dnešné evanjelium vyhľadať človeka, ktorého sa môžeme dotknúť a byť týmto dotykom uzdravení. Ale je tiež výzvou, aby sme boli tými, ktorých je možné sa dotknúť a byť uzdravený.

Čítania, ktoré sme dnes počuli, ukazujú, čo to znamená byť dobrým pastierom. Jeremiášova výstraha pred zlými pastiermi je výstrahou aj pre nás – aj my sme povolaní jednať podľa príkladu Ježiša a byť dobrými pastiermi sebe i svojim blížnym. Ale Jeremiášova nádej, že iba Hospodin môže vzbudiť skutočně dobrého pastiera, je aj našou nádejou, keď sami ako pastieri zlyhávame.