Ak chceme hovoriť o úlohe proroka dnes, musíme si najprv povedať, kto je prorok.
V SZ to bol človek, muž alebo žena, ktorého charakterizovali tieto atribúty: Bol Bohom povolaný, dostal poverenie – nejakú úlohu, bol poslaný túto úlohu splniť a na ňu bol vyzbrojený – zaštítený Božou autoritou, ktorú mu Boh prepožičal. Poslaním proroka bolo povzbudzovať, udržovať morálku, brániť skleslosti, ale aj napomínať, varovať, hroziť, búrať a vyhrážať sa. Bol si vedomý, že úloha je ťažká, nevďačná a nebezpečná. Mohli ho odmietnuť, prenasledovať, vyhnať, ba i zabiť. Pravý prorok si toho všetkého bol vedomý a vôbec sa netešil. Rád by sa bol z povinnosti vykrútil, vyšmykol, alebo aspoň mal viditeľne krytý chrbát. S poslúchnutím otáľal už Mojžiš, a Jonáš, a Jeremiáš , ako sme dnes v prvom čítaní počuli, sa tiež nehrnul do služby. Ale nie vždy mohol mať prorok za sebou priamu podporu príbuzných, ako v Mojžišovom prípade. Väčšinou musel ísť sám so svojou kožou na trh, ale vždy mohol počítať s jedným – Boh, ktorý ho na cestu poslal, bol s ním, stál za ním a sprevádzal ho.
Ježiš bol tiež prorok. Prišiel splniť Božiu vôľu. Jeho vzťah s Otcom bol taký dôverný, že ho mohol nazývať Otcom. Ale ani táto blízkosť ho neuchránila pred nepochopením, ba odmietnutím. Jeho rodáci sa divili: Nie je to syn Jozefov? Nie je jeden z nás? Vytešovali sa, že ho uvidia ako mocného divotvorcu: veď nám tu doma sa určite predvedie, ako skvelý divotvorca a konateľ zázrakov.! A o nich pôjde chýr po celej krajine. Trochu z Ježišovej slávy padne aj na nich. Ale Ježiš nie tak. Vztiahol SZ proroctvá na seba, a po krajanoch chcel, aby ho síce videli, ako človeka, jedného z nich, ale najmä aby počúvali a prijali jeho zvesť – posolstvo od Otca – čas sa naplnil, zmeňte zmýšľanie. Tak ako proroci bývali nepochopení a neprijatí, to isté sa stalo aj Ježišovi. Zatvrdilosť jeho rodákov spôsobila, že Ježiš odišiel. Premeškali príležitosť. Ktovie, či ešte dostali šancu? K obráteniu je potrebné využiť chvíľu teraz a tu. Ktovie, či nie je posledná.
Kto je prorokom dnes? A povoláva si Boh prorokov aj tu a dnes? Alebo je to už iba spomienka? My všetci sme povolaní. Každý z nás. Podľa darov, ktoré sme dostali, ktorými nás Boh obdaril podľa našich vlastností, schopností, možností. Aj Tonko Srholec je jedným z prorokov dnešnej doby. Nie všetci môžeme viesť útulok pre bezdomovcov, alebo vystupovať v televízií, ako mal možnosť on. Ale pozoruhodné na ňom bol jeho pokoj a jeho radosť. Žiarila z neho láska. Božím merítkom na človeka je láska – agapé. Zmýšľanie lásky oživuje, ale musí byť podoprené skutkami. Tie naplňujú lásku.
Chválospev lásky sv. Pavla nám priamo hovorí, ako môžeme každý z nás tu a teraz naplňovať povolanie proroka. Slovo láska nahradiť osobným zámenom Ja. Ja som trpezlivá, ja som dobrotivá, ja nezávidím, ja sa nenadúvam a nevystatujem, ja nehľadám svoj prospech, ja sa nechovám neslušne, ja nepočítam krivdy, ja sa neradujem z neprávosti, ja sa radujem z pravdy, ja všetko znášam, ja všetko verím, ja všetko dúfam, ja všetko vydržím!