Sme na konci liturgického medziobdobia i celého liturgického roku. Biblické texty v sebe nesú určitú naliehavosť. Významné udalosti máme už za sebou. Významné udalosti nás čakajú. Oboje pred nás kladú otázku, ako máme žiť v prítomnosti.

Ježišovo podobenstvo o talentoch je dobre známe. Dobre známe texty skrývajú niekoľko nebezpečenstiev. Niekto môže podľahnúť pocitu, že už ten text pozná a nemá čo objavovať. A zase niektoré rozšírené výklady sa môžu minúť so zmyslom textu a tvoriť tak prekážku na ceste k novému zmyslu. Aké by to bolo, ak by sme toto podobenstvo počuli po prvý krát?

Bohatý človek odcestuje a zverí svoj majetok do správy svojim otrokom. Nevieme prečo odcestoval a nevieme kedy sa vráti. Vieme, že je skutočne bohatý. Jeden talent je jednotka váhy a odpovedá asi 6000 denárom. Denár bola denná mzda robotníka, takže jeden talent predstavoval asi 20 rokov práce.

Ale táto situácia môže mať prekvapivo historický základ. Herodes Archelaus, ktorý si robil nárok na kráľovský post nad Judeou podnikol v roku 4 p.K. cestu z Judei do Ríma, aby si nechal potvrdiť svoje následníctvo cisárom. Tá cesta trvala niekoľko mesiacov a jej výsledok bol neistý. Nemusel sa totiž vrátiť vôbec.

Otrokov, ktorým ich pán zveril do správy majetok, musel považovať za veľmi spoľahlivých. Otrok totiž nemohol podnikať z vlastným majetkom, to bolo vyhradené iba slobodným občanom Rímskej ríše. Ak podnikal s majetkom svojho pána – a to bolo výnimočné a svojím spôsobom veľká česť – výnosy z tohto podnikania podľa Rímskeho práva patrili stopercentne vlastníkovi otroka. Motivácia otroka nemohla preto byť založená na snahe o vlastný zisk, iba na vzťahu k svojmu pánovi. I práca Ježišovho učeníka, ak má byť užitočná, musí byť založená na vzťahu k nášmu Pánovi.

Slovo talent sa v našej reči zaužívalo pre naše prirodzené osobné schopnosti. Talent je niečo dané. Skúsme si ale slovo talent z dnešného podobenstva nahradiť slovom príležitosť. Možno si všimneme niekoľkých súvislostí s našim životom:

1, Všetci otroci sú pánom obdarovaní. Podobenstvo nepozná otroka, ktorý by nedostal vôbec nič. Talent je veľká miera, všetci sú obdarovaní príležitosťami veľmi veľkoryso. Nikto nie je v situácii, že má schopnosti a nedostane príležitosť.

2, Každý otrok dostáva toľko príležitostí, koľko je schopný využiť. Každý je obdarovaní tak, nakoľko mu stačia sily na rozvinutie daru. Nikto nedostáva menej, aby nejaká jeho schopnosť zostala nerozvinutá. Prvý dvaja otroci pochopili, že žijú život plný príležitostí. Nedostali návod, ako svoje dary využiť, aspoň o tom podobenstvo nehovorí, ale aktívne pracovali a našli spôsob adekvátny daru, ktorý dostali.

3, Podobenstvo nepozná človeka, ktorý by investoval zverený majetok, využil príležitosť, a nakoniec skončil v strate. Nikto nie je v situácii, že by sa chopil príležitosti, ale výsledok by bol horší, ako pred tým. Tretí otrok nemyslel na pána, myslel na seba a na svoju bezpečnosť. Nejednal v záujme svojho pána, ale vo svojom záujme a osvedčil sa ako neužitočný služobník. Tam, kde otrok chápe sám seba ako opatrného, obviňuje ho Pán z lenivosti – nepokúsil sa ani o málo rizikovú transakciu. (Pritom zahrabať peniaze je v rabínskej literatúre vyzdvihované ako múdre, oproti uchovávaniu v šatách.) Preklad lenivý otrok nie je dobrý, lepší preklad je váhavý, nerozhodný, bojazlivý, bez vôle k starostlivosti.

Jeden americký prezident vraj hovoril: ak stojíš pred rozhodnutím, máš tri možnosti – zvoliť dobré riešenie, zvoliť nesprávne riešenie, nezvoliť nič resp. rozhodnutie odsunúť. Iba posledná voľba je skutočnou prehrou.