Jánovo evanjelium začína poetickým Prológom, ktorý je Jánovým programovým vyhlásením, manifestom. Po ňom pokračuje svedectvom Jána Krstiteľa (či svedectvom o Jánovi), po ktorom za Ježišom prichádzajú prví učeníci a on ich prijíma k sebe.

V perikope, ktorá uzatvára prvú kapitolu evanjelia, sa Ježiš stáva prvýkrát ústrednou postavou a pôvodcom deja. Ježiš sa rozhoduje ísť do Galilei, rozhoduje sa vyhľadať a osloviť Filipa. K tomuto textu ma napadá niekoľko poznámok.

1. „Nasleduj ma!“ Toto Ježišovo oslovenie môžeme vnímať ako „prítomný imperatív“: Zanechaj teraz to, čomu sa venuješ! Zastav sa na tom mieste, kde teraz si. Práve teraz mám pre Teba úlohu, ktorú chcem, aby si na seba vzal(a).  „Nasleduj ma!“ môžeme vnímať ako „priebehový imperatív“: Nasleduj ma dnes, nasleduj ma zajtra, staň sa mojím nasledovateľom až do konca!

2. O osudoch Filipa sa z evanjelia veľa nedozvieme. Ale jeden detail predsa: Filip je pôvodom grécke meno. (Betsaida malo v Ježišovej dobe početné grécke a sýrske obyvateľstvo.) Po príchode Ježiša do Jeruzaléma je to práve Filip, na koho sa obrátia gréckiproselyti s prosbou: „Pane, chceme vidieť Ježiša!“ (Jn 12, 20-22) Aj my pochádzame z nejakého sociálneho, kultúrneho prostredia. Neprichádza za mnou dnes niekto, aby som mu práve ja ukázal(a) Ježiša?

3. Stretnutie s Ježišom môže byť silným zážitkom. Až tak silným, že sa človek stane pre svoje okolie na chvíľu nezrozumiteľným. Jednoducho povedané „kecá“.
„Našli sme Ježiša z Nazareta, o ktorom písal Mojžiš.“ zvestuje Filip Natanaelovi. Ale Natanaelovi sa to nezdá: „Tak počkať, počkať! Poznám Tóru (Mojžišov zákon) i Talmud (výklad zákona) a nikde nie ani slovo o Nazarete.“ A pozornému čitateľovi neujde, že keď Filip hovorí „našli sme“, nehovorí jednoducho pravdu. Hľadal snáď Filip Ježiša? Nebol to naopak Ježiš, kto hľadal a našiel Filipa?
Tak ako Natanael nemohol uvidieť Ježiša ako kráľa Izraela, keby ho kráľ Izraela nevidel ako prvý pod figovníkom, tak ani my nemôžeme povedať „našli sme Boha“ ak by si Boh nenašiel najprv nás.

4. Ježiš nazýva Natanaela Izraelitom, v ktorom nie je lesť. Izrael, keď bol známy ešte pod menom Jakub, bol ľstivý. Lesťou získal požehnanie prvorodeného, ktoré patrilo Ezauovi. A práve Jakub mal sen, v ktorom po rebríku z otvoreného neba zostupovali anjeli. Miesto, kde sa mu sníval tento sen, nazval Bétel – Dom Boží. Podľa evanjelistu Jána sa Ježiš stáva týmto „miestom“. Miestom, kde je možné Božie seba-zjavenie. Miestom, kde Božia prítomnosť prebýva vedľa nás.