Nevidiaceho Bartimea si predstavujem ako niektorého z ľudí zo sesterského ústavu v Báhoni pri Trnave, kde som bola pred pár dňami. Zahľadení do diaľky, väčšinou oneskorene nasmerujú pohľad na smer, z ktorého prichádza zvuk. Postávajú väčšinou sami okolo jedného z dvoch veľkých domov, kde sú ubytovaní;  pofajčievajú. Keď zbadali, že sme z Bratislavy, pýtali si cigarety, sťažovali sa na nízke dôchodky, chceli, aby sme im vybavili vyššie. S ľuďmi tohto typu sa väčšinou sami od seba nedáme do reči. My žijeme v inom prostredí, v inom myšlienkovom svete, s iným spoločenským statusom než nevidiaci z ústavu. Aj Bartimeus bol človek na okraji spoločnosti, málokto sa  s ním dal do reči. Keby žil v našej dobe, bol by pravdepodobne v ústave. Marek píše, že Bartimeus, Timeov  syn, okrem toho, že bol slepý, bol aj žobrák, takže by bol v našej dobe človek bez domova, na ulici.  Kvôli handicapu sa ani vo svojej dobe nemohol zaradiť na trh práce; dôchodky, ani sociálne dávky neboli, musel žobrať. Mal len plášť, ten pre neho znamenal všetko. Chránil pred slnkom, vetrom, zimou, poskytoval nocľah.

Marek nepíše, či pri ceste bolo viac žobrákov, určite ich však tam boli davy. Bartimeus sa musel presadiť nielen medzi nimi, ale aj v hlučnom dave tých tzv. zdravých – a dravých – ľudí, keď mestom prechádzal Ježiš. Bartimeus, keď počul od ľudí, že Ježiš už prichádza,  začal kričať.  Teraz alebo nikdy – mal šancu, že prichádzajúci Ježiš mu vráti zrak, ktorý mu bol odopretý od narodenia. Bartimeus bol akcieschopný nielen navonok, ale predovšetkým vnútorne. Uveril Ježišovi, že mu  vráti zrak. A viera Baritmea nebola vôbec jednoduchá. Bartimeos už liečiteľov vyskúšal vo svojom živote mnoho. Tentoraz vsadil na to, že tento človek menom Ježiš, má schopnosť vrátiť mu jeho telesný zrak. Ježiš vrátil Bartimeovi nielen zrak, ale aj zmysel bytia tým, že Bartimeus šiel za ním, teda sa zaradil do spoločnosti ľudí, ktorí chodili s Ježišom. Túžil po kontakte s ním, túžil byť v jeho blízkosti.

Keď je Marek vo svojom popise situácie stručný, Bartimeov vnútorný obrat popisuje v dnešnom 1. čítaní veľmi verne Jób v 42. kap. keď hovorí: Vím, že dokážeš cokoliv a žádný plán pro tebe není nemožný. Ve srovnání se mnou jsou to obdivuhodné věci a nemohu je poznat. Řekl jsi: Nyní slyš, já promluvím. Zeptám se tě a ty mě pouč. Slyšel jsem tě jen z doslechu, a nyní tě uvidělo mé oko. Toľko Jób.     

A čo sa týka druhého aktéra v uzdravení Bartimea, Ježiš si uzdravovaním nerobil reklamu, nevystavoval sa so svojimi skutkami na námestiach. V pokore a dobrote srdca podával pomocnú ruku tým, ktorí ju potrebovali. Uzdravenie telesné malo tentokrát za následok aj uzdravenie vnútorné. Niektorí uzdravení šli za ním. Ježiš uzdravením otváral cestu do kráľovstva. Aj tu vidno, že uzdravenie vždy potrebuje dvoch: jeden, ktorý uzdravuje a druhý, ktorý po uzdravení túži, prijme ho a potom Ježiša nasleduje. Ježiš sa dnes pýta v príbehu Bartimea teba a mňa: Čo chceš, aby som pre teba urobil?