Liturgia Veľkého Piatku je obzvlášť bohatá na Božie slovo. Preto vás chcem pozvať sústrediť svoju pozornosť na jednu scénu Jánovho pašiového príbehu a v tejto scéne predovšetkým na jednu postavu.

Sme prítomní pod krížom a hľadíme na toho, ktorého Ján nazýva učeník, ktorého Ježiš miloval. Prečo je to práve tento učeník, kto jediný prekonáva svoj strach a stojí pod krížom? Čo milovaný učeník prežíva a čo vidí? Aké je to svedectvo, kvôli ktorému ako jediný z Ježišových učeníkov vytrvá a ktoré nám podáva Ján vo svojom evanjeliu a ktoré označuje za svedectvo pravdivé?

Pochopiť lepšie, čo prežíval milovaný učeník, by nám mohlo pomôcť niekoľko poznámok k dobovým okolnostiam, najmä k židovským pohrebným zvykom a rímskym vojenským popravám.

Podľa Tóry, Mojžišovho zákona, človek odsúdený k smrti na kríži bol považovaný za Bohom prekliateho. Aby táto kliatba nepoškvrnila zároveň aj ľudí a krajinu, kde sa poprava vykonala, nesmel zomrelý zostať na kríži cez noc. Preto chceli židia pochovať popravených v deň úmrtia.

Smrť ukrižovaním bola v dobe Ježiša Krista jedným z najmučivejších trestov smrti. Odsúdení zomierali hodiny až dni po pribití na kríž. Pribitie na kríž za ruky odsúdenému zťažovalo dýchanie, preto sa museli zapierať nohami. Zapretie o nohy, rovnako pribité klincami, spôsobovalo zase ukrutnú bolesť. Smrť nastala vyčerpaním a udusením po dlhom čase trápenia. Rýchlym a obzvlášť krutým ukončením trápenia bolo zlomenie nôh, aby sa odsúdení nemohli zapierať. To sa stalo dvom odsúdením ukrižovaným spolu s Kristom. Ježiš sám, zrejme vyčerpaný bičovaním, zomrel neobvykle skoro.

Keď stojíme s milovaným učením pod krížom a hľadíme na Ježiša, vidíme človeka, ktorému nezostalo neznáme žiadne ľudské utrpenie. Ježiš zažil fyzické týranie a bolesť, bol bičovaný a ukrižovaný. Zažil pokorenie a výsmech vojakov a davu pod krížom, zažil zradu najbližších, zažil úzkosť zo smrti.

Vedľa neho vidíme dvoch odsúdencov, trpiacich rovnakým trestom. Evanjelista Ján ich nenazýva zločincami, ani lupičmi a povstalcami, ako ostatní evanjelisti. Ján ich ani nenecháva prehovoriť. Nepotrebuje to. Stačí, že Ježiš nezomiera sám, ale uprostred spoločenstva trpiacich. Ježiš povedal, že až bude vyvýšený, pritiahne všetkých k sebe. V čase jeho utrpenia a smrti sú mu najbližšie trpiaci a umierajúci vedľa neho. A naopak, tam, kde je utrpenie, tam je aj dnes Ježiš – Emanuel – Božia prítomnosť medzi ľuďmi.

Milovaný učeník nám ukazuje, kde je naše miesto – stáť pod každým krížom našej doby, svedčiť o každom utrpení, aby nezostalo nepovšimnuté a zabudnuté ale predovšetkým svedčiť o Božej prítomnosti uprostred každého ľudského utrpenia.