September nie je v liturgickom kalendári obzvlášť významné, alebo zaujímavé obdobie. Žijeme v liturgickom „medzi-období“. Zato v občianskom kalendári je september pomerne významný mesiac. Skončili letné prázdninové a dovolenkové mesiace a pre žiakov a študentov sa začal nový školský rok. Biblické čítania pre 25. nedeľu v liturgickom medziobdobí majú niečo spoločné. Myslím, že nám ponúkajú niekoľko pohľadov do „Božej pedagogiky“.

Na púšti sa putujúci Izrael učí hľadať a nachádzať Hospodina nie len vo veľkých historických a prírodných znameniach, ako tomu bolo pri vyvedení z Egypta, ale aj v obyčajnej každodennosti. Poznáva Hospodina ako toho, komu záleží na každodenných ľudských potrebách. Apoštol Pavol pripomína kresťanskej obci, ktorú založil, ako vyzerá život s Kristom. A nakoniec sa Ježiš v jednom zo svojich mnohých podobenstiev snaží svojím učeníkom priblížiť, čo znamená žiť pod Božou vládou. Niektorí komentátori navrhujú podobenstvo o robotníkoch na vinici čítať ako Ježišovu odpoveď či glosu na Petrovu otázku: „Hľa, my sme opustili všetko a vydali sa za tebou. Čo z toho budeme mať?“ (Mt 19:27)

Ježiš odpovedá Petrovi a vlastne i všetkým svojím učeníkom podľa mňa toto:

Hlavne si všimni, čo si už dostal. Hospodin Ťa pozval a povolal do práce na svojej vinici. Tak ako hospodár prichádza na tržnicu na námestie, tak Hospodin prichádza za tebou do Tvojho života a povoláva Teba s Tvojimi schopnosťami i obmedzeniami. Prichádza znovu a znovu, zrána, v poludnie i podvečer tvojho života. Má pre Teba prácu, aj keby ostatní zamestnávatelia o Teba nemali záujem. Stojí o tvoju prácu a ponúka Ti jeden denár – dostatok, aby uchránil Tvoju existenciu a zmysel Tvojho bytia pre tento deň. Pretože svoju existenciu si nemôžeš zabezpečiť a poistiť, tak ako si nemohli Izraeliti nazbierať do zásoby mannu. Len si, prosím Ťa, namysli, že na tej vinici budeš pracovať sám.

„Závidíš, že som veľkorysý?“ (Mt 20:15) pýta sa hospodár posledného robotníka a jeho otázka sa dotýka aj nás.  Závisť je ako farbosleposť: človek vidí, ale nevidí celú skutočnosť. Vidí cudzie obdarovania, ale nevidí vlastné obdarovania. Vidí vlastnú námahu, ale nevidí cudziu námahu. Porovnávanie je živnou pôdou každého pocitu krivdy.  Hospodin je podľa Ježišovho podobenstva veľkorysý. Neponúka záchranu len mne, ale každému človeku. A chce, aby sme sa aj my učili tejto veľkorysosti.