Obdobie pred voľbami býva plné predvolebných rozhovorov v novinách a televíznych debát. Bývajú čím ďalej, tým viac ladené do konfrontačného a konfliktného tónu. Tento spôsob vedenia rozhovoru nesleduje cieľ informovať alebo snahu dobrať sa pravdy ale snahu vyprovokovať emócie, znemožniť oponenta, zvýšiť si čítanosť alebo sledovanosť.

V podobnom duchu je vedená aj dnešná debata z Matúšovho evanjelia. Zástupcovia zvláštnej pravo-ľavej koalície farizejov a herodiánov prichádzajú za Ježišom a pýtajú sa: je zákonné platiť daň? Otázku je možné pochopiť nábožensky: „Je to v súlade s Mojžišovým zákonom?“ alebo politicky: „Súhlasíš platením daní so súčasným štátnym zriadením?“

Táto otázka bola pre každého Žida veľmi emocionálna: nielen, že nám Rimania ukradli našu krajinu, ešte im za to z vďačnosti platíme! Keď bol Ježiš malým chlapcom, viedol nejaký Judáš povstanie proti Rimanom. Výsledkom toho bolo, že on i jeho podporovatelia skončili na krížoch, ktoré lemovali cesty v Judsku. Aby bolo všetkým jasné: neplatíš, skončíš na kríži!

Ježiš prišiel a začal hlásať príchod Kráľovstva nebeského a vzbudil veľké očakávania. Ak bude našim kráľom Hospodin, tak ním snáď nemôže byť naďalej Rímsky cisár alebo Herodes!

Ježiš odpovedá najprv nepriamo – prorockým gestom. Ukážte mi daňový peniaz! Na minci bol vyobrazený cisár a vedľa neho nápis „Tiberius Ceasar Augustus, syn božského Augusta“. Zbožný Žid, ktorý poznal Mojžišov zákon, vedel o zákaze vytvárať obrazy živých vecí. A ten nápis považoval za rúhačský. Z Ježišovho gesta je jasné, že on sám nevlastnil daňový peniaz, ale farizeji, považujúci samých seba za zbožných, vo vlastníctve denára problém nevideli.

Dajte teda cisárovi cisárove a Bohu Božie. V preklade sa stráca jeden jemný, ale zaujímavý detail. Slovesom „dajte“ resp. „odovzdajte“ je preložené grécke slovo apodidómi. To isté slovo použil správca vinice z podobenstva, ktoré sme počuli pred mesiacom, keď prikázal svojím sluhom vyplatiť pracovníkov na vinici. Grécke apodidómi označuje platbu, ktorá sa koná ako odpoveď na vzniklý záväzok.

Vyplaťte cisárovi jeho mincami a vyplaťte Bohu božími mincami. Ak máš za to, že si niečím zaviazaný cisárovi, že pre Teba cisár niečo významného vykonal – tak mu to splať. Ak máš za to, že si niečím zaviazaný Bohu, že pre Teba Hospodin niečo významného vykonal, tak mu to tiež splať.

Obrazom cisára je jeho tvár na daňovej minci. Obrazov Boha, ako vieme z knihy Genezis, je človek stvorený na jeho podobu.

Ježiš sa nás v dnešnom evanjeliu pýta – vieš, aký záväzok si to vlastne prijal? Tak toho jednaj! Si skutočne celý Boží, alebo máš Boha plné ústa, zatiaľ čo sa snažíš vychádzať dobre s cisárom? Alebo naopak – podľa toho, čo činíš, ako žiješ, poznáš, komu vlastne splácaš svoj záväzok.