Každé evanjelium má svoje motto, akúsi nosnú myšlienku, ktorou jeho autor oznamuje poslucháčom a čitateľom, čo je pre neho dôležité. Zároveň tým viac – menej vymedzuje aj okruh ľudí, na ktorých sa obracia. Pre Jánovo evanjelium je kľúčový verš J 3,16: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jdnorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal život večný.“ Evanjeliu je zároveň písané spôsobom, z ktorého jasne vyplýva, že Boh od počiatku naplňuje svoj úmysel, svoj program, a nič iné ako víťazstvo nepripúšťa! Jánov Ježiš pláva na víťaznej vlne a víťazstvo nemôže zhatiť nič – ani utrpenie, ba ani smrť! Konečné víťazstvo patrí Bohu! Ako to mohol pisateľ tak jednoznačne a presvedčivo napísať? Jeho eu-angelion, dobrá správa obsahuje vieru a nádej hraničiace s istotou.
Pred niekoľkými dňami som na YOU TUBE natrafila na prednášku Láďu Heryána na tému „Ako žiť s Bohom v dnešnej neistej dobe“. Odznelo tam veľa dobrých myšlienok, ale mňa zaujalo, čo povedal o apoštolovi Pavlovi: Pavol nepoznal Ježiša počas jeho pozemského života. Nepoznal ani evanjelia o ňom, pretože ešte neexistovali. /Pavol zomrel okolo r. 64 n.l. a prvé evanjelium vzniklo okolo r. 70/. V jeho živote sa však udialo niečo, čo ho zasiahlo tak mocne, že to zmenilo jeho život a on z toho obratu žil celý svoj ďalší život – až do smrti.
Premýšľala som nad oboma – aj nad Pavlom, aj nad pisateľom evanjelia. Obaja mali informácie, vedomosti, správy o Ježišovi. Ale v ich živote sa tieto správy museli stať živými, aktuálnymi, z poznatkov a vedomostí sa pretaviť na skúsenosť. Skúsenosť s Ježišom ako Kristom /Ježiš ako Kristus = Tillich/. Na základe toho mohol Pavol vydať svedectvo, ktoré poznáme zo Skutkov a menej dramaticky i z jeho listov a pisateľ Jána vkladá do Ježišových úst vetu: !Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Zároveň vieme zo Skutkov o Letniciach a o tom, čo sa dialo po nich, i to, že toto všetko predchádzalo napísaniu evanjelií.
Minulú nedeľu sme zo Sk počuli stať o Petrovi a jeho interpretácií videnia čistých a nečistých jedál /Sk 11, 4-18/, ktorou ho Duch Boží poslal do Joppe. Dnes sme počuli podobný príbeh o ceste Pavla k bohabojným do Makedónie. V oboch prípadoch boli potrebné tri veci:
- ochotného a poslušného apoštola dôverujúceho Bohu
- pripravených poslucháčov ochotných k počutiu a k metanoi
- pôsobenie Ducha – akéhosi režiséra, či manažéra, aby všetky „náhody“ a okolnosti zacvakli do seba!
Výsledkom je začiatok cirkvi – z malého horčičného zrniečka, zo zopár nadšencov /povedané dnešnou rečou/. Tento proces, Život, Cesta, hľadanie Pravdy trvá už 2000 rokov a napriek všetkému neustále pokračuje viac, či menej úspešne až k tomu, čo hovorí Zj – prorockú eschatológiu: Veľkosť a sláva cirkvi, t. j. ľudu Božieho, napriek malosti jej členov, ich hriešnosti a často nedostatočnej sebareflexií. Je použitý symbol mesta – bez hradieb, brán, dokonca bez chrámu, pretože celé bude Chrámom Boha, ktorý je Alfou i Omegou a Baránkom.
Život je dynamika. Pohyb. Či sa nám to páči alebo nie. A niekedy poriadne turbulentný. Je v ňom všetko, len nie pokoj a stabilita, po ktorej väčšina ľudí, nás nevynímajúc, túži. Potom to vyzerá tak, ako to vyzerá: hľadanie vodcov, ideológov, pochybných záchranných balíčkov, stabilných vlád a iných opôr. Je to pochopiteľné, pretože v našich životoch je toľko vecí, ktoré nás presahujú a s ktorými si nevieme rady. Ale ani ten naj – naj vodca, ani keby ako chcel, nedokáže prekročiť tieň ľudskej nedostatočnosti.
Boh ponúka inú stabilitu a pokoj, ako ponúka svet. Jeho pokoj sa paradoxne dosahuje na ceste pri putovaní. „Či nám nehorelo srdce… ?“, pýtajú sa učeníci, keď prišli do Emauz? Po ceste s nimi Ježiš išiel, ale keď došli na miesto, síce im zmizol, ale nadšenie pre neho zostalo. Skúsenosť ich viedla vrátiť sa a zvestovať dobrú správu ostatným.
Už o 14 dní si aj my budeme pripomínať Letnice, zoslanie Ducha, skúsenosť, ktorá bola prisľúbená Ježišom a udiala sa na 50.ty deň po jeho Vzkriesení. Ale zároveň sa deje od počiatku sveta – Duch Boží sa vznášal nad vodami /Gn1,2/, hovoril k prorokom, bol prítomný pri Ježišovom krste, atď. Je prítomný aj v živote každého z nás a záleží len na nás, či si to uvedomujeme, spolupracujeme s Ním, hľadáme Jeho cesty a spôsoby a sme ochotní sa vydať a putovať po týchto cestách a zároveň sa dať obdarovať Jeho pokojom.