Cesty pre človeka

Mária Savková
Jn 14,1-14
10. 5. 2020
5. neděle velikonoční

Medzi najznámejšie a zároveň najparadoxnejšie Ježišove výroky patrí určite veta ,, Ja som cesta, pravda a život.” Hovorí to v predvečer svojej smrti pri poslednej večeri, krátko predtým, ako sa skončí jeho životná pút – vyhlasuje o sebe, že je CESTA. A vraví o sebe že je PRAVDA, krátko predtým, než sa stane obeťou lží a krivej výpovedí. A na koniec krátko pred tým, ako vkročí do ríše mŕtvych, hovorí o sebe, že je ŽIVOT. Je to takmer rozlúčková reč ku svojím učeníkom. Ježiš chce apoštolov upriamiť na podstatu. Po troch rokoch učenia im to chce nejak zosumarizovať. No je to pre nich ťažké. Ako tomu majú porozumieť? Zdajú sa byť nechápaví, stále majú problém pochopiť, aká je rola Ježiša Krista a to hlavne, keď sa im Ježiš predstavil ako identifikácia s Otcom ,,Kto vidí mňa, vidí Otca.” On a Otec sú JEDNO.

Pre apoštolov, ako aj pre všetkých Židov, cesta k Bohu a poznanie Boha bolo tým najvyšším cieľom. Preto sa pýtajú, ako im môže sprostredkovať tohto Boha, po ktorom túžia. A Ježiš to vysvetľuje troma slovami : Ja som cesta, pravda a život. Zaujalo ma to, lebo som v literatúre objavila, že pred týmito slovami sa v cudzích jazykoch – vrátane gréčtiny, v ktorej bol pôvodne napísaný tento text – objavujú určité členy ( to slovenčina nepozná). Napríklad v angličtine: I’m the way, the truth, the life. V nemčine: Ich bin der Weg, die Warheit, das Leben. Čo znamená: som jediná cesta, jediná pravda, jediný život.

Ak je tu nejaká PRAVDA, ak je tu dokonala a neomylná CESTA, ak je tu nejaký plnohodnotný ŽIVOT, potom touto cestou, pravdou a životom SOM JA.

Môžeme uvažovať aj o viac úrovňovom poznávaní ciest. A Ježišova cesta bola zároveň aj cestou čakania, cestou pokoja a cestou moci a bezmoci.

Cesta čakania

Ježiš bol vydaný, vydal sa do rúk ľudí, od tej chvíle sa vzdal činnosti a čakal… Mal iba prísľub od Otca, že ho nikdy neopustí. Čakanie v našich životoch nie je ľahké, ak prežívame ťažké chvíle, chorobu, stratu, zlyhanie naše, či druhých, aj to, že nad mnohými situáciami nemáme kontrolu a musíme ich prijať tak ako sa dejú. Pašiový príbeh ukazuje, že nemať kontrolu nad udalosťami a čakať, patri k údelu človeka. A ešte jeden aspekt – nečakáme iba my na Boha, ale Boh na nás. Čaka na naše Áno k jeho volaniu, na naše odovzdanie sa.

Cesta pokoja

Aby sme mohli čakať, musíme byť aj ľuďmi pokoja ,,stačí v pokoji a v tichu zamerať svoju pozornosť a lásku na Boha.” hovorí Ján z Kríža. Pokoj – tiché spočinutie s vedomím Božej prítomnosti. Možno som tak trochu naivný idealista, život ma však učí, že tento spôsob žita iba ,,byť” naozaj prináša pokoj.

Cesta moci a bezmoci

Boh sa vo svojom milosrdenstve rozhodne odzbrojiť moc zla svojou vlastnou bezmocou vstupuje do ľudských dejín v úplnej bezmoci a prelamuje tak bariéry moci bezmocou. Bezmoc jasličiek prechádza v bezmoc kríža. Ako byť bezmocný vo svete, ktorý ovláda moc?

Ak sa odvážime prijať Ježišovu cestu, jeho bezmoc, to znamená absolútnu dôveru a odovzdanosť Otcovi – budeme môcť ako On vstúpiť do sveta s Božou mocou a kráčať v spoločenstve s Ním v našich životných príbehoch, v akejkoľvek beznádejnej situácií, zavalení existenčnými obavami, strachom či manipuláciou.

,,Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa!”