Zatiaľ čo prvé 3 nedele sa niesli v dôraze na konanie človeka – Bedlite, pripravujte sa, konajte – táto 4. je iná vo svojich dôrazoch. Dávid chce konať – leží mu na srdci, že zatiaľ čo on býva v dome a užíva si pohodlie, príbytkom Hospodina je ešte stále iba stan, šiator putovných kočovníkov púšte a bez domova. Ale Hospodin má na to iný názor.
Po prvé, nechce byť uzavretý v kamennom či drevenom dome alebo paláci. Chce byť uprostred svojho ľudu, ísť s ním, kamkoľvek on pôjde. Zdieľať so svojim ľudom jeho život – nepohodlie, teplo, chlad , nechce nič výnimočné pre seba.
A po druhé, on, Hospodin je tu od toho, aby sa staral o svoj ľud. Nie naopak. Pohanské modly vyžadovali obete, aj ľudské, vojnové tance, a iné rituály, ktorými sa kmeň snažil nakloniť si božstvo na svoju stranu. Hospodin taký nie je. Pripomína Dávidovi : Ktože povolal Abraháma, kto z vás urobil veľký národ, kto vás vyviedol z Egypta, kto vás spevádzal na ceste do zasľúbenej krajiny, kto si zamiloval teba, Dávid a urobil ťa mocným panovníkom? Ja Hospodin! Ten, ktorý som už Mojžišovi prezradil svoje meno – JA SOM . Som tu pre vás. A to platí tak za Mojžiša, ako aj za Dávida aj za čias mladej Miriam.
Veľké veci mi robil mocný, mocnárov zosadil z trónu, povýšil ponížených, zdôrazňuje Lukáš ústami Márie. Môj duch plesá, zachváti ma vďačnosť a radosť, keď si spomenie, čo Hospodin robil a robí. Ona je len služobnica, len nástroj v rukách svojho Boha.
Tak ako si Hospodin vyvolil Abraháma, Jákoba, Mojžiša, Dávida, tak si vyvolil Máriu, aby cez ňu mohlo pokračovať Jeho dielo opatery a záchrany svojho ľudu. Boli to obyčajní ľudia, nepatrní, jedni z mnohých, ktorí sa stali veľkými svojim pritakaním Bohu. Tí všetci bez ohľadu na svoje chyby a morálne poklesky /Jákob, Dávid/ brali Boha vo svojom živote vážne, nebol pre nich len niekto vzdialený, sediaci na piedestále kdesi v oblakoch, ale bol reálny, prítomný, dalo sa s ním hovoriť, hádať sa s ním, prejavovať svoje pocity, zmýšľanie. Utiekať sa k nemu ako k Bohu vernému, zachraňujúcemu. Aj žalmy sú plné takej viery a dôvery.
Dnešná nedeľa ústami archanjela Gabriela prisľubuje najvyšší , najdokonalejší zásah Boží: príchod Ježiša, ktorý bude mať k Bohu tak blízko, že bude nazvaný Božím Synom. Na rozdiel od Jána Lukáš nehovorí o Ježišovi ako o preexistencií Božieho Syna od stvorenia sveta. Ale spojenie Boží Syn dostatočne vyjadruje niekoľko faktov:
- Presahuje tradičné židovské predstavy o Mesiášovi ako o revolucionárovi, ktorý obnoví pozemskú ríšu kráľa Dávida.
- Ježišovo kráľovstvo nebude mať konca – Boží predikát je prenesený na Ježiša. Dovtedy len o Bohu platilo, že jeho panovanie má večné trvanie.
- Panenstvo Márie nie je rozhodujúcim faktorom. Je zdôraznená príčinnosť Božia a vyzdvihnuté synovstvo dieťaťa. Boh sám zasahuje a prostredníctvom svojho Ducha, pre ktorého „nič nie je nemožné“, môže dôjsť k počatiu dieťaťa Ježiša, ktorý od materského lona bude naplnený Duchom Božím a Pán bude s ním.
V Ježíšovi k nám prichádza sám Boh. Ten, ktorý je nebeský a večný, sa stal pozemským a smrteľným. Mária vo svojej viere a dôvere očakávajúcej mesiáša, záchrancu vo svojom živote i v živote svojich súkmeňovcov, s rozhodnou jednoduchosťou, pokorou a skromnosťou vytvorila v sebe miesto pre syna, ktorého nám mohol dať len Boh.
Aké miesto dávame Božiemu pôsobeniu v našich životoch my?