Stále sa radujte

Gabriela Buknová
Fp 4, 4-7
12. 12. 2021, Marianka
3. neděle adventní, cyklus C

Za tému dnešnej biblickej úvahy som si zvolila úryvok z listu apoštola Pavla Filipanom. Prečo práve ten?  Na krátkom rozsahu 4 veršov zhrňuje obsah Sofoníaša, Izaiáša aj Evanjelia.

V prvom rade je tu výzva k radosti, neustálej radosti. Táto vôbec neprotirečí veršom z Rim 12,15: Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! Ani nemá vyznieť ako výzva k prehnanému jasaniu v štýle Keep smiling! Pavel v tomto liste má na mysli inú radosť: Radosť z očakávaného Pánovho príchodu, radosť z prichádzajúceho Božieho kráľovstva. Zaiste mal na mysli druhý príchod Pána Ježiša, v tom čase očakávaný ako veľmi blízky – možno už za života prvých kresťanov.

V tom zmysle bola vysoko aktuálna aj druhá výzva: Nebuďte ustaraní, ale všetko, teda aj starosti a radosti predkladajte Bohu v modlitbách. A žite príkladne. Vaša dobrotivosť – inak povedané ľudskosť, milosrdenstvo, láskavosť, empatia… teda to, čo v 1Kor 13 poznáme ako chválospev na lásku, nech sú vašim znakom. Nech ste znamením pre dobu, pre ľudí okolo vás. Všetko podriaďte tomu očakávaniu príchodu Pána.

My ľudia máme vo zvyku sa pýtať: No dobre, ale aký osoh z toho budem mať? Čo mi to prinesie? Pavol, hoci bol aj mystik, stál pevne na zemi oboma nohami – bol realista. Ubezpečuje Filipanov: Pokoj Boží, ktorý je nad všetok rozum vedcov i filozofov, bude s vami, obostrie vaše zmýšľanie, i vaše srdcia, to znamená city aj dušu a v ňom budete spojení s Ježišom ako Kristom.

Od čias Pavla apoštola uplynulo viac ako 2000 rokov. Ale všetky tieto slová a ubezpečenia sú nadčasové. Sú takmer prorocké.

Kladieme si otázku: Ako sa máme radovať? Z čoho? Na čo sa máme tešiť? Je pandémia, neistota, vládne nervozita, deti nemôžu chodiť do školy, nikto nemá zaručený recept, všetky štáty a politici, vedci, virológovia, imunológovia len skúšajú systémom pokus – omyl, čo zaberie. A zatiaľ žiaden z tých pokusov nie je ktovie ako úspešný. A Pavol nás vyzýva radovať sa!   Matúš 24 – 25 je plná brazov všelijakých bied, ktoré budú sprevádzať svet skôr, než nastane vláda Božieho kráľovstva. Takže nič nové a nezvyčajné sa nedeje!

Len je na nás, aby sme si to uvedomili, povzniesli sa nad každodenné starosti, ale žili v nádeji a v radosti. Pavol tým nehovorí, aby sme boli nevšímaví a ľahostajní, či cynickí. Ani náhodou. Len nás napomína a vyzýva, aby sme neprepadli beznádeji, skepse, či hnevu. Treba sa učiť rozlišovať, čo môžeme urobiť, zmeniť, ako prispieť a uplatniť lásku, a kedy sa stiahnuť a uvedomiť si, že to či ono je nad naše sily, nemôžeme dianie ovplyvniť, a v pokoji prenechať oťaže Bohu. S nádejou, že On má posledné slovo, a Jeho Božie kráľovstvo nielen že prichádza, ale už je tu, i keď ešte nie vo svojej plnosti!

A toto keď si uvedomíme , bude nás môcť  naplniť radosť aj pokoj, ktorý nie je z tohto sveta, ale aj prostredníctvom nás môže na svete spočinúť.