V dnešnom evanjeliu sa stretáme s Ježišom na ceste z Galilei do Jeruzalema. V kontexte Markovho evanjelia je tato perikopa akýmsi úvodom, overtúrou ku vstupu Ježiša do Jeruzalema a otvorením pašiového príbehu.

Leitmotívom je teológia cesty a cesta Ježišova prebieha konsekventne a nezadržatelne od začiatku jeho posobenia až po Golgotu. Ježišovi veľmi záleži na tom, aby pripravil svojich učeníkov na to, čo ho čaká v Jeruzaleme. Vychádzajúc z Jericha, stretáva sa so svojim sprievodom so slepým Bartimeom. Ako slepý žobrák má sotva podiel na živote iných, je vytesnený na okraj, odkázaný na cudziu pomoc. Má presne to postavenie v spoločnosti ako malomocný, chudobný, alebo bezdetná žena. Cíti sa out, osamelý, zbytočný. Bezvýchodisková situácia.

Teraz alebo nikdy, keď začuje prichádzať Ježiša. Celú svoju vieru sústredí do svojeho výkriku:

„Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! “

Aká opovážlivosť, dav ho umlčuje. Bartimeus sa nedá, už dosť počúval príkazy iných, teraz, chce jednať z vlastného rozhodnutia a zopakuje mesiánsky titul:

„ Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! “

Výkrik zastaví Ježiša, obráti sa na okrikovačov a prikáže „Zavolajte ho! “

Zrazu tvrdé okrikovanie spravodlivých sa zmení na povzbudenie. Z pyšných „vzorňákov“ sa stávaju pomocníci Ježišovi ktorí dodávajú odvahu slepému,

„Čo chceš aby som ti urobil?“ pýta sa Ježiš. „Majstre, nech vidím!“ Prosba hlbokého významu. Bartimeus, vyslovuje sám, čo kdesi v hĺbke očakával a po čom túžil. Ježiš mu daruje svetlo, dáva slobodu, z okraja sa dostáva do stredu života, mení sa jeho spoločenské postavenie, ale ešte čosi oveľa viac, nasleduje Ježiša na ceste do Jeruzalema. Uvidel to, čo ešte učeníci nevideli a nechápali. Aká je to viera? Bartimeus ukazuje absolutnu dôveru v Boha, jemu zveruje možné i nemožné. Ľudsky získava dôveru v seba. Čo môže urobiť sám, urobí. Chytá opraty svojho života do vlastných rúk, to za neho Ježiš neurobí. Je pripravený vstúpiť s ním do pašiového príbehu. Kým učeníci ešte stále nevideli, nechápali, že tu nejde o rozdelovanie postov, o moc ale o službu, Bartimeus skrze svetlo ako vidiaci veriaci je pripravený nasledovať ho po ceste.

Ako je to s našou slepotou, či videním?

Vidíme človeka, skutočnosti takými aké sú? Vidíme sami seba, svoje motívy, emócie, potreby, túžbu ovládať, manipulovať?

Anthony de Mello píše, že je tažké správne vidieť, že to bude znamenať našu smrť – milovať znamená vidieť a vidieť znamená zomrieť – to znamená nechať zomrieť naše ego. V tom spočíva sloboda, pokoj čistota a blaho.

Veríme že správne videnie umožnuje viera, ktorá tak uctieva Boha, že sa jej nestratí ani človek, ani svet.

Prosme Boha, aby sme boli vidiaci vo viere pre cestu s Ním a ľudmi okolo nás.