Od vykorenenia k láske

Gabriela Buknová
Ez 34,11-16,20-24; Ž 100; Ef 1,15-23; Mt 25, 31-46
23.11.2014, Bratislava
34. neděle v mezidobí, cyklus A

Ezechiel pôsobil v čase Babylonského zajatia. Ľud bol vykorenený, lebo stratil chrám, miesto, kde podľa nich prebýval Boh. Ako keby prišli aj o Boha! Preto Ezechiel maľuje obraz Božej prítomnosti. Živej prítomnosti, ktorá nie je závislá na chráme, či inom kultovnom mieste.

Boh je so svojim ľudom na ceste: a je jedno, či je to cesta púšťou z Egypta do zasľúbenej zeme, alebo pobyt v cudzom Babylone. Je tam, kde  sa jeho ľud, jeho človek, ocitne v ťažkostiach. A súcití s ním tým viac, čím je človek nepatrnejší, trpiaci, slabý a vykorenený.

 

Často si aj my pripadáme vykorenení v tomto konzumnom svete, kde sa dobrota, milosrdenstvo, vernosť a nezištná láska nenosia. Stretávame sa s nepochopením, odmietnutím, využívaním.  Myslím, že takéto situácie  má a prežíva každý z nás. Nepochybujem, že by sme o takých zážitkoch mohli rozprávať každý celé hodiny…

Ale biblia hovorí že Boh je  milosrdný a verný.  Hospodin je dobrý, jeho milosrdenstvo trvá naveky a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie, hovorí žalmista (Ž 100,5) A to nám má byť útechou, povzbudením a zároveň záväzkom usilovať sa byť  ako Boh. Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský, hovorí Ježiš vo svojej reči na vrchu (Mt 5, 48).

 

Svätý Pavol v liste Efezanom ide ďalej. Sme údy Kristovho tela – Cirkvi. Ale sme aj plnosťou, naplnením, dovŕšením. Ak dovolíme Bohu, aby nás naplnil – ak mu  dáme  súhlas našou slobodnou vóľou, vernosťou, poctivosťou našich úmyslov – tak aj my sa staneme plnosťou, dovŕšením Kristovho diela na zemi.

Boh dáva človeku takú vysokú hodnotu a právomoc, aby sa stal naplnením Boha.

 

Ale ruka v ruke s touto mocou ide aj zodpovednosť a vážnosť. Obraz posledného súdu je toho dôkazom. Budú sa posudzovať skutky. Ako sme sa rozhodovali na základe našej slobodnej vôle? Čokoľvek ste urobili, či neurobili  jednému z najmenších, mne ste  urobili, či neurobili (Mt 25,40,45), počúvame v dnešnom evanjeliu.

Vo všetkých evanjeliach sú zaznamenané výzvy nášho Pána  konať skutky lásky a milosrdenstva voči svojim blížnym.

 

Zopár citátov z Jánovho evanjelia na záver:

J 13,34  Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás

J 14,15  Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania

J 13, 12-15 … aj vy si máte navzájom umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.

 

Pred každým z nás denne stoja výzvy, na ktoré musíme reagovať, a ktoré musíme riešiť. Prajem sebe aj vám , aby sme pri tom stále viac a viac  boli podobní nášmu Pánovi, a keď sa nám nedarí, tak aby nás neopúšťala dôvera a nádej, že Boh prikryje našu neohrabanosť, zlyhania, nedostatočnosť voči nášmu okoliu svojou milosrdnou láskou.