Predstaviť si Otca aj Syna  ako osoby – to nejako dokážeme. Všetci máme skúsenosti s otcom, poniektorí otcami aj ste. Takisto pojem syn nám nie je neznámy. Ale Duch svätý ako osoba…? Tak ďaleko moja predstavivosť nesiaha.

Keď sa Mojžiš pýtal Boha na jeho meno, pýtal sa: Kto si? A Boh mu povedal: Ja som, ktorý som /Ex3,13-15/. Ak vyznávame, že Duch Sv. je tretia božská osoba, pravý Boh, potom aj o ňom môžeme povedať, jednoducho že JE.

SZ na  pomenovanie Ducha sv. používal opis – cez jeho účinky. Hovorí o Duchu ako  o vode a ohni.  Tiež o oblaku. Voda, oheň, oblak, vietor – to sú hmotné znamenia, ktorými opisuje pôsobenie Božieho Ducha.  Naplnenie Duchom bolo dávané jednotlivým osobám, nie celému národu. Ale už proroci Joel /3,1-5/, Jeremiáš /31,33/ a Ezechiel /36,27/ prorokovali, že sa to zmení, a duch bude daný mnohým, ba  všetkým. Líčia dar, ktorý udelí Ježiš ako dovŕšenie svojho diela spásy, ako posledný jeho čin vzhľadom k príchodu božieho kráľovstva.

Môžeme sa hádať, kedy vlastne učeníci obdržali Ducha Sv.  Vtedy, keď na nich Ježiš dýchol a povedal: Príjmite Ducha Sv. /Jan 20,19-23/ alebo  na Letnice, ako sme to dnes čítali v stati zo Skutkov /Sk 2,1-21/ ? Myslím, že to nie je dôležité. Oveľa dôležitejšie sú účinky, zmysel a význam pôsobenia Ducha Svätého!

Včera pri Lucernáriu  sme čítali o zmätení jazykov pri stavbe babylonskej veže. Všetci boli jednej národnosti, hovorili jedným „svetovým“ jazykom a predsa sa nedohodli, nerozumeli si. Neboli  jedného  ducha. Pri Letniciach boli prítomní židia  z rôznych končín vtedajšieho sveta, hovorili rôznymi jazykmi a predsa došlo k ich zjednoteniu. Až užasli a pýtali sa: Ako je to možné? Vo všetkej svojej rôznosti a rozdielnosti sa stali jedným srdcom a jednou dušou /Sk 4,32/.

Byť nositeľom Ducha znamená uskutočňovať všetky odlišné rysy svojej osobnosti. Stať sa naozaj slobodný, sám sebou vo svojej vlastnej jedinečnosti.

V NZ na niekoľkých miestach je vymenované  pôsobenie Ducha Sv. prostredníctvom jeho darov  /1K12,14; 1K13/ a ovocia jeho pôsobenia /Ga 5,22-23/.  Okrem 7 daroch a zvláštnych charizmách Pavol hovorí o „obyčajných“ prejavoch pôsobenia Ducha Sv.: Ovocím Ducha  je však láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, tichosť, sebaovládanie /Gal.5,22-23/ . V  1K 13,1 zase hovorí: Keby som hovoril jazykmi ľudskými aj anjelskými, ale lásku by som nemal, bol by som len duniaci kov a zvučiaci zvon.  A nasleduje jeho úžasná óda na lásku /1K 13, 4-8,13/:

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva. Nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy. Neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.

Láska  nikdy nezanikne. Proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie bude prekonané.

Tieto Pavlove slová  nám len zdôrazňujú  to, čo povedal Pán Ježiš: Zostaňte v mojej láske /j15, 9/. Zostaňte. Nielen jednotlivo, každý za seba, ale všetci. Ľud boží, cirkev ako spoločenstvo. Láska znamená jednotu. Jednotu v rôznosti. A zostať v láske Ježiša Krista – zostať vo vzťahu s ním  nám umožňuje Duch Sv.  

Duch Sv. je Darca aj Dar zároveň. V ňom dosahujeme plnosť svojho života. Amen.