Bohatstvo. Téma stará od nepamäti. Takmer ako ľudstvo samo. Ani Izrael, čo by Jahveho ľud , nebol rozporného vnímania ušetrený.
Bohatstvo bolo v SZ chápané pozitívne, ako požehnanie od Boha pre spravodlivého, odmena, dar. Neslúžilo iba jeho majiteľovi, ale základom vlastnenia bohatstva bolo deliť sa, obdarovávať aj iných. V takomto zmysle bohatstvo naozaj bolo požehnaním, neoddeľovalo a neznevýhodňovalo. Najväčším požehnaním bolo však pre samotného bohatého, ktorý si uvedomoval, že jeho bohatstvo pochádza od Jahveho, že je vyjadrením Božej priazne. /Job 29, /
Avšak tento staroizraelský ideál sa dlho neudržal. V mestskej kultúre sa postupne ale definitívne zvrhol. Boháči chceli mať majetok, slávu, postavenie, ale iba pre seba. Bohatstvo považovali za svoje vlastníctvo. Majetok pohltil ich duše, a na Boha nezostalo miesto. Vystupovanie SZ prorokov je plné výstrah pred nezriadeným hromadením bohatstva / Iz 1,23 Iz 2, 7-8 Iz 3, 12-14 Iz 5,8-9 Am 5,11-12 Am 8,4-6 Mi 2,1-5./
Ježiš nebol proti bohatstvu ako takému. Veď sám so svojimi učeníkmi bol doprevádzaný a podporovaný štedrými bohatými ľuďmi. Používal ich pohostinnosť. Napriek tomu jeho kázania sú plné výziev proti bohatstvu. Nie je v tom rozpor či napätie?
Dobre videl, že bohatstvo, samo osebe indiferentné, zaslepuje oči, myseľ i srdcia. Bohatý prepadáva svojmu mamonu, stará sa len o svoje bohatstvo a v jeho živote niet priestoru pre blížnych, pre Boha, ani na starostlivosť o vlastnú dušu. „ Nemôžete slúžiť Bohu i mamone.“ /Mt 6,24/
Veľmi sa mi páči podobenstvo z Lk 12,16-21 o chamtivom boháčovi, ktorý zrúcal svoje sýpky a postavil väčšie, aby tam uskladnil všetku svoju úrodu. Tešil sa, že si už bude len užívať, a odpočívať. Blázon, ešte dnes zomrieš, a komu pripadne toto všetko, čo si nahanobil? Všetky svoje majetky tu nechá, a pred Boha sa postaví s prázdnymi rukami. „ Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba a nie je bohatý v Bohu“. /Lk 12,21/.
Aj dnešné evanjelium je len ďalším príbehom – podobenstvom o nesprávnom nakladaní s bohatstvom. Jasne ukazuje, ako bezbrehé hromadenie majetku vedie k lakomosti a k ľahostajnosti voči blížnym : chudobným, chorým, menej schopným, inak zasiahnutým nepriazňou života. Človek sa často spamätá, až keď je neskoro. Krásne tu kvíli boháč a obracia sa k Abrahámovi s prosbou o zľutovanie: Aspoň konček prsta namočiť do vody a ovlažiť mi pery! A vystríhaj moju rodinu, aby nedopadla tiež tak zle ako ja!
Odpoveď je jasná: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú! Ak nepočúvajú prikázania, nepresvedčí ich, ani keby niekto z mŕtvych vstal! /Lk 16, 29-31/
Uviedla som tu len tri príklady z Nového zákona, kde Ježiš rázne požaduje, aby ten, kto ho chce nasledovať, dokázal sa odpútať od svojho majetku. Kto hľadá istotu a poistku v hmotných statkoch, vo svojom postavení, stave či dôležitosti, na ne sa bude spoliehať, a nie na Boha.
Ježiš si dobre uvedomoval, že chudoba, bieda a nedostatok predstavujú zlo. Toto zlo má byť a bude odstránené až v Božom kráľovstve/ L 6, 21/. To však neznamená, že sa nemáme usilovať zmierňovať biedy , chudobu a útrapy blížnych už aj tu, na tomto svete. Vyzýva nás k tomu v „popise“ posledného súdu . Bol som hladný, smädný, cudzinec, nahý, chorý, vo väzení, a vy ste sa ma /ne/ujali. /Mt 25, 35-40 /.
Mohla by som citovať ešte mnohé ďalšie miesta v Biblií, kde je reč o majetku, /napr. Mt 6, 25-33/. Všetky smerujú do jednej výzvy, ktorá je vlastne ústrednou myšlienkou Ježišovho pôsobenia: Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a všetko ostatné sa vám pridá. Amen.