V SZ  číslo 7 bolo vyjadrením plnosti, dostatku, úplnosti. Tak ako u nás platí „trikrát a dosť“, v SZ túto normu spĺňal počet sedemkrát.  Ale tak, ako mnohokrát Ježiš povedal: Neprišiel som zákon zrušiť, ale naplniť a vrámci toho slobodne porušoval sobotu, či vyháňal peňazomencov z chrámu, tak aj teraz prekračuje Zákon: Nie 7x, ale až 77x! To znamená vždy. Veď kto by to počítal, viedol si evidenciu, a nejako si to pamätal?

V podobenstve je popísaný príklad – príbeh o odpustení finančného dlhu obrovskej hodnoty – 10000 hrivien. J. Mrázek v ekumenickom komentári k Mt. Evanjeliu uvádza, že to bola čiastka zrovnateľná so štátnym rozpočtom veľkej ríše.  O to viac vynikne veľkorysosť a milosrdenstvo panovníka.  A o to vlastne ide.  Hospodin – tu deklarovaný ako kráľ, je milosrdný a zľutovný nad biedou človeka..   Žalm 103, nazvaný príznačne  “ Oslava nekonečnej milosti Božej“  hovorí:      /citujem niekoľko veršov/

Dobroreč, duša moja, Hospodinovi
a nezabúdaj
na žiadne Jeho dobrodenia!
On odpúšťa ti všetky tvoje viny.
On uzdravuje všetky tvoje choroby.
Život ti vykupuje z hrobu,
venčí ťa milosťou a milosrdenstvom.
Hospodin je milosrdný  a ľútostivý,
zhovievavý a bohatý je v milosti.
Nebude sa ustavične prieť,
nebude sa naveky hnevať.
Nenakladá s nami
podľa našich hriechov
a neodpláca nám podľa našich vín.
Veď ako nebo vysoko je nad zemou,
tak mocná je Jeho milosť nad tými,
čo sa Ho boja.
Ako ďaleko je východ od západu,
tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia.

Takáto veľkorysosť je požadovaná od každého z nás – o tom rozpráva pokračovanie podobenstva, kde sluha, ktorý obdržal takéto veľkorysé odpustenie, nie je ochotný byť rovnako veľkorysý voči kolegovi, krorý mu dlhoval 100 denárov.  Aby bolo jasné, nebola to celkom bezvýznamná suma.  Kým by ju ten chudák našetril zo svojho platu, uplynul by možno rok alebo aj viac!

Koniec tohto podobenstva hovorí o spravodlivosti Božej. Jeho milosrdenstvo bolo zneužité, nebolo šírené ďalej s rovnakou veľkorysosťou, tak sa onen sluha sám vyviazal z milosrdenstva Božieho a vydal sa do rúk jeho spravodlivosti.  Ježiš jasne v závere hovorí: Tak bude s vami jednať aj môj Otec nebeský, ak zo srdca neodpustíte každý svojmu bratovi.

Aj modlitba „Otče náš“ obsahuje prosbu: …a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame našim vinníkom.

Ešte by som sa pristavila pri Ježišových slovách  „…ak zo srdca neodpustíte…“

Srdce je chápané ako sídlo duše, svedomia, celistvosti človeka. Teda – odpustiť účinne celou bytosťou.  Nie je to vôbec ľahké. Na začiatku je rozhodnutie odpustiť – akt vôle. Ale ten len naštartuje proces uzdravovania duše človeka vrátane citov, čo môže trvať aj roky.. Ale to rozhodnutie odpustiť je veľmi dôležité. Ono zakladá zmenu zorného uhla pohľadu na celý problém. Oslabí alebo eliminuje celkom túžbu vziať spravodlivosť do svojich rúk, chytiť previnilca pod krk, ako to urobil sluha v dnešnom podobenstve, či kuť pomstu voči previnilcovi.