Témou dnešnej liturgie a teda aj tohto krátkeho zamyslenia je Hlásanie evanjelia ako skúsenosti. Na úvod trochu exkurzu do problematiky. Kto, čo ako kedy hlásal v dobe Ježiša Krista a apoštolov, a ako sa to odrazilo v práci apoštolov a osobitne Pavla.
Podľa komentáru k ČEP 1TE od Mirei Ryškovej apoštol bol širší pojem, ako ho chápeme dnes. Boli to ľudia, ktorí hlásali nejakú náuku, často aj navzájom si tieto náuky protirečili alebo konkurovali. Niekedy boli hlásatelia vedení dobrým úmyslom podať nejakú správnu náuku, inokedy im išlo o ich vyniknutie, či prospech. Ich hlásanie zahrňovalo najroznejšie oblasti: mystéria, filozofiu, oficiálny náboženský kult. Úspech rečníka závisel nielen od jeho argumentov, ale často aj od autority, sily osobnosti alebo povesti rečníka, ohlasovateľa.
My pod pojmom apoštol rozumieme predovšetkým Dvanástich, ktorých si vyvolil Ježiš a poslal ich do celého sveta hlásať evanjelium / Mk 16, 15/. Nie však sila apoštolov, ale mocné posobenie Boha, jeho záštita a sila jeho evanjelia sú tie faktory, ktoré získavali poslucháčov a viedli k ich metanoi.
Okrem Dvanástich, ktorých si vybral Ježiš /v Biblii sú spomínaní aj iní s počtom 72, ktorých poslal hlásať jeho dobrú zvesť/Lk 10, 1-12//, najviac správ máme o posobení apoštola Pavla. Ten bol povolaný do služby iným sposobom. Všetci poznáme jeho príbeh, ktorý opisuje evanjelista Lukáš v Skutkoch /Sk 9, 1-19/. Menej dramaticky o skúsenosti so Zmŕtvychvstalým hovorí sám Pavol, a to dokonca až na troch miestach /Sk 22, 3-16 Sk 26, 9-27 Gal 1, 11-24/. Bol povolaný v dosledku osobnej skúsenosti a stretnutia so živým Bohom, ktoré sa pre neho stalo existenciálnym stretnutím.
Nechodil s Ježišom počas jeho života, preto bol často obviňovaný, že nie je apoštolom, lebo nechodil s Ježišom a Dvanástimi. O svoje miesto v pantheone apoštolov musel často zápasiť, obhajovať svoje postavenie a sposob podávania evanjelia. Nie raz sa musel obhajovať, že hoci náuku neprevzal od apoštolov, ale od samého Krista v osobnej skúsenosti – zjavení, bola to skúsenosť, ktorá ho poznačila celoživotne a rozhodujúcim sposobom. Zo zanieteného zákonníka a prenasledovateľa kresťanov sa stal rovnako vášnivý celoživotný obhájca a zástanca, ohlasovateľ Dobrej zvesti.
Pozoruhodné na dnešnom úryvku z 1Te je to, že sa nedožaduje iba uznania svojej autority, ale pristupuje k svojim poslucháčom jemne, s láskou, porozumením, má pre nich pohladenie. Doslova hovorí: Tak sme po vás túžili, že sme boli ochotní dať vám nielen evanjelium, ale aj vlastné duše./1Te2,8/. Zdieľať s niekým svoje vnútro, svoj život nie je len taká obvyklá vec. Vačšinou sa ohradzujeme múrom nedostupnosti a odhaľujeme zo svojho vnútra len to, čo nás v očiach druhých uprednostňuje, vyvyšuje, dodáva autoritu. Všetci chceme byť za pekných.
Ale práve tie negatíva, nedostatky, pochybenia, áno, aj vyznané hriechy, ktoré boli cez osobnú skúsenosť so živým Bohom premenené, vyliečené, odpustené sú akoby našou korunou, vencom slávy, svedectvom o sile toho, komu sme uverili, kto nám daroval svoje milosrdenstvo a odpustenie a dáva nám ich stále znova a znova. Lebo aj my vo svojej krehkosti znova a znova padáme a chybujeme.
Cez osobnú skúsenosť a vieru možeme Ježiša a jeho evanjelium sprostredkovať druhým v nádeji, že Boh našu skúsenosť nejakým sposobom pretvorí do podoby, ktorá bude užitočná a prijateľná pre adresátov. Či a kedy sa to stane, nie je našou vecou. Je to záležitosť Boha. On pozná každého po mene, zamiloval si každého už pred jeho narodením /Iz 43/ a je na ňom ako ovplyvní, či neovplyvní slobodu a zodpovednosť každého. Je záhadou a ostáva pred nami skrytá odpoveď na otázku, prečo niekto počúva a počuje, pozerá a vidí a niekto nie / Mt13, 12-14/.
Rovnako doležité ako nechať si evanjelium „preniknúť pod kožu“, je zanietenosť a zapálenosť pre neho. Len tak naše zdieľanie skúsenosti s Bohom bude iskrou, ktorá preskočí aj na poslucháča.Bude inšpirujúce: Keď on – ona majú takú skúsenosť s Bohom, prečo to neskúsiť? A keď to zafunguje: Jéj, to je super, ono to funguje, to je úžasné! Dobrá skúsenosť posilňuje vieru a doveru v Božiu lásku, moc, pomoc, ochranu, dáva vieru a nádej hraničiacu s istotou.