Keď som pripravovala dnešnú úvahu, prešla som si a vypísala do poznámok sled úryvkov zo Sk a Zj. Z obidvoch sa semikontinuálne čítalo počas uplynulých 6 nedieľ.  Úryvky zo Sk podávali správy o vzniku a rozvoji prvotnej cirkvi. Od prázdneho hrobu cez Nanebovzatie až po Zoslanie Ducha Sv. Správy o tom, ako sa z ustrašených a bezradných učeníkov stali neohrození hlásatelia Zmŕtvychvstalého Krista.  O tom, ako ho v jeho novej identite najskôr nepoznali, a až neskôr a postupne ho spoznávali, napr. z Božieho slova, ktoré sa naňho vzťahovalo, či pri lámaní chleba alebo spoločenstve, keď sa schádzali na modlitbách v jeho mene. Bola im daná moc, aby aj oni – zatienení mocou a slávou Ježiša mohli robiť rovnako mocné činy ako robil on.

1. aj 22. kapitola Zj obsahujú dôležitú výpoveď: /Zj1,8 a Zj 22, 13/ Pán je Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Začiatok i Koniec. Všetko, čo sa udialo od stvorenia sveta a deje sa a bude sa diať až po jeho zánik v tej podobe, v akej svet poznáme, je v réžií Boha – pod Jeho starostlivým dohľadom. Čítané úryvky zo Zj ubezpečujú o tom, že všetko bude nové, celistvé, dokonalé, všetkému bude vládnuť Boh v jednote sám so sebou ako Stvoriteľom, Vykupiteľom, Posvatiteľom.

Teraz žijeme v nádeji a vo viere, že to tak je. Opierať sa môžeme len o skúsenosti generácií pred nami / v tom je nám biblia nekonečným prameňom /, resp. o vízie prorokov a apokalyptikov.  Z ich zdieľaní skúseností, ktoré prežili a zapísali, vidíme, že dejinne Duch Sv., Duch Boží, Duch Ježiša Krista „funguje“. Zahliadnuť ho môže len viera a nádej, ktorá sa opiera o prežitú a správne prečítanú a vyhodnotenú skúsenosť .

Ako sme v dnešnom evanjeliu čítali, Duch je dar, daný nám Bohom v príhodný čas. Zároveň je aj Darca, ktorý nás učí  Pravde, posilňuje našu vieru, prináša Pokoj, že napriek všetkému, čo sa vo svete i v nás a s nami deje, naša snaha napodobovať Ježiša v jeho človečenstve /službe, utrpení, smrti/ nie sú márne. Ako nám pripomína a povzbudzuje nás apoštol Pavol, prijali sme Ducha synovstva. Sme Božie deti. Kristovi spoludediči, aby sme s ním nielen trpeli, ale boli aj oslávení! /Rim 8, 14-17/.