Dnes by som sa chcela krátko venovať  dvom aspektom: naprv Ježišovmu osobnému prežívaniu a potom, za druhé, čo toto jeho prežívanie a jeho smrť znamená pre mňa.

K tomu prvému: Ježišovo odsúdenie bolo dramatické a potupné. Jeho utrpenie a opovrhnutie bolo vydané na obdiv veľkému zástupu, z ktorého aj tí najbližší sa k nemu obrátili chrbtom. Musel sa cítiť strašne sám. Nikto, ani tí, ktorí mu sľubovali sprevádzanie až za hrob, nedodržali slovo a odskočili pri prvej možnej príležitosti. Hoci Ježiš veril, že Otec má jeho život pevne v rukách, v určitej chvíli Otcovi aj navonok vyčítal, že ho vydal napospas zástupu, Pilátovi a  – smrti.  Vidno to z odpovede Pilátovi, ktorému povedal, že by nemal nad Ježišom žiadnu moc, keby mu nebola daná zhora. A vtom sa preriekol, že ten, ktorý mu ho Pilátovi vydal má väčší hriech. Najťažšie však na tom bolo, že Ježiš sa cítil opustený chvíľami aj Otcom a jeho blízkosti sa domáhal vierou a nádejou. Bol na tom úplne rovnako ako my, keď nám všetky istoty zlyhali.

Aj keď už bolo Ježišovi jasné, že nenastane zvrat so zázračným vyslobodením z rúk Piláta, Ježiš sám svojich neopúšťal. Ani v poslednej minúte svojho života neopustil svoju matku  a postaral sa, aby po jeho smrti nechodila po žobraní – zveril ju Jánovi. Ježiš veľmi veľa vydržal, mimoriadne veľa zvládol, napriek tomu konal pokojne a rozvážne, pretože bol v neustálom kontakte s Otcom, aj keď do poslednej chvíle nevedel, ako jeho život skončí.

Teraz k druhému aspektu: čo táto skutočnosť znamená pre mňa. To, čo vidím na príklade Ježišovej smrti je, že v najťažšej chvíli je každý človek sám. Každý z nás sa bojí zomierania. Táto samota však nie je posledným štádiom, ktoré človeka po smrti obklopuje. Keďže sa Ježiš ponížil a to k smrti na kríži, podľa listu Filipanom, Duch tohto zničeného človeka z Nazereta povýšil na miesto po pravici Božej. Verím, že tak ako Ježiša, aj nás čaká milosrdné náručie Otca, ktoré prekoná všetky naše strachy a všetky očakávania.

Ježišova záchrana pre mňa je v tom, že potupné, degradujúce utrpenie, nie je posledným slovom. Ježišovo zúfalstvo je prekonané Duchom. Ako človek, ktorý bol prevalcovaný tak, že nebol schopný ďalšej akcie, bol prekonaný Duchom. A toto sa, našťastie, týka i iných Božích detí, nielen zúfalca z Nazareta.