V dnešných čítaniach rezonuje niekoľko ťažiskových bodov: Spravodlivosť X milosrdenstvo, iniciatíva Boha X iniciatíva človeka, nádej X ubezpečenie. Avšak všetky smerujú do víťazstva Božieho milosrdenstva nad všetkým.

V úryvku z Jeremiáša sme čítali hlavne o zlyhaní človeka, o jeho hriechu a rozhodnutí Boha potrestať človeka. A to nielen ako jednotlivca, ale celý svoj vyvolený národ.  Úryvok je dosť ponurý, i keď nechce byť apokalypsou. Je akousi protiváhou Gn 1 a 2, kde Boh z ničoho, teda z chaosu tvorí svet s jeho zákonitosťami a poriadkom. Od vesmíru cez obývateľný svet až po človeka. Výsledkom Jeho /s/tvoriteľského diela je, že „videl, že je to dobré“.

Avšak Jeremiáš vidí, že svet sa rúti, resp. vracia do chaosu. Na pozadí historických skutočností – — hrozba napadnutia a zničenia Júdska i samotného Jeruzalema – zrejme v rokoch 609-598 pred Kr. za čias kráľa Jójakima /ČEK k SZ 24/1  Pacner Stanislav, Jeremiáš 1-5, s. 300-310/ vidí a predvída, ako hriešny a nezriadený spôsob života celej spoločnosti vedie k vojnám, nepokojom, hrozbám a chaosu. Bez ohľadu na to, že dobyvateľom by sa asi aj tak nedalo účinne vzdorovať. Ale Jeremiáš si všíma predovšetkým tú rovinu, že vyvolený národ sa odklonil od svojho Boha, zradil ho, zabudol na všetko dobro, ktoré mu Hospodin po generácie preukazoval a je nevďačný. Za to ho musí stihnúť zaslúžený trest.

Ale nebol by to Jeremiáš, keby už v tomto ohlasovaní pohrôm nezaznela nádej: vo verši 27 ubezpečuje „celá zem bude spustošená, ale nezničím ju úplne“.   Podobne žalm, ktorý je nárekom nad nerozumným správaním človeka, končí nádejou: „Až Hospodin zmení údel svojho ľudu, Jákob bude jasať, Izrael sa poteší“. /verš 7/

Že skutky človeka sú dôležité, lebo pripravujú budúcnosť a tvoria dejiny, je vidno i z prečítaného úryvku 1 Tm. Tento list vznikol okolo r. 100 n.l. a nenapísal ho Pavol. Ale ten, kto je pisateľom, buď poznal Pavla osobne, alebo bol jeho obdivovateľom, nasledovníkom. O jeho živote pred a po obrátení píše s veľkou dávkou kritickosti a pokory, priznáva Pavlov nesprávny a fanatický pohľad na službu SZ Bohu, ale aj úžasnú milosť Boha, ktorý sa mu prihovoril vo zvláštnom mystickom zážitku a dal mu poznať, že „Ježiš Kristus prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov. Z nich som ja prvý, ale…Kristus na mne ukázal všetku svoju trpezlivosť ako príklad tým, ktorí v neho budú veriť k životu večnému.“ /v.15-16/ Pavol využil ponúkanú šancu a stonásobne ju zúročil. Bez neho by sme možno kresťanstvo nemali ako samostatné náboženstvo trvajúce už viac ako 2000 rokov.

Lukášove podobenstvá ešte zdôrazňujú a podčiarkujú Božiu starostlivosť o svoje stvorenie. Boh nielen čaká, aby sa hriešnici obrátili, ale ich aj aktívne vyhľadáva a ponúka im záchranu – cez situácie, cez rôznych ľudí, cez dejinné udalosti,  či inými spôsobmi.

Aj doba, v ktorej žijeme, je plná chaosu, vojen, nepokojov, útokov, zloby, neporiadku, komplikovaná aj klimatickými zmenami, prírodnými nešťastiami a kataklizmami. Za mnohé z nich môže človek, či už ako jedinec, alebo celé štáty a tí, ktorí ich vedú.  Ale aj nám zaznieva nádej, že Hospodin bude mať posledné slovo a Jeho vôľa sa nakoniec naplní.