Téma dnešnej liturgie – nádej a záchrana pre to, čo už zahynulo – sa ťahá od žalmu, cez proroka a vrcholí v evanjeliovom úryvku.

Pre nás je to paradox: Ako je možné zachrániť to, čo už zahynulo? To je predsa zmarené, zničené, možno sa z toho nanajvýš tak poučiť do budúcnosti, ale to je všetko.

Žalmista sa dovoláva záchrany skrze Zákon. Žalm 119 je akousi ódou na zákon. Zákon je dobrý a jeho dodržiavanie sa určite oplatí. Hospodin potresce, zničí, zavrhne hriešnikov, ale spravodliví budú odmenení. Vidí neprávosti, trpko si sťažuje na svojich nepriateľov, vníma svoje pokorenie, ale je presvedčený, že toto všetko ho udržuje bdelým a verným pri plnení božích zákonov. Dúfa že keď bude dodržiavať zákon nie ako mŕtvu literu, ale ako živé slovo Hospodina a žiť podľa neho, bude žiť v Božej priazni a bude zachránený.

Prorok nám ukazuje inú situáciu. Žalmista bol presvedčený, že aj keď sa dejú neprávosti a zákon sa nedodržuje, tak spravodlivý dúfa v Hospodina. Prorok je už tak zúfalý z neprávostí, ktoré sa dejú, že trpko konštatuje: zákon je neúčinný a právo prekrucované. A volá na Hospodina: Tebe je to snáď jedno? Čo máme urobiť, aby si zasiahol? Prečo nezasiahneš? Necháš nás zahynúť?Aký bude osud spravodlivého? Bezbožníci si robia, čo chcú a nič sa im nestane!

A tu mu Hospodin vo videní hovorí: Neboj sa, čas sa naplní a zmena nastane. Možno to ešte potrvá, ale určite to príde. Dúfaj a ver! Nádej a viera – t.j. dôvera to sú atribúty, z ktorých žije spravodlivý.

Evanjelista Lukáš tento prísľub naplnenia času používa na poukázanie na Ježiša: On je ten, ktorý prišiel, aby hľadal a spasil to, čo zahynulo. Ježišovo účinkovanie, jeho vysvetľovanie zákona, svieže kázania mali takpovediac nakopnúť ľud, aby dal novú náplň dodržiavaniu zákona, aby spravodlivosť chápal predovšetkým ako vernosť a dôveru k živému Bohu, a nie bezmyšlienkovité plnenie litery zákona. Dôvera živému Bohu, milosrdná láska k blížnemu a rovnako uvedomenie si, že Boh je ten, ktorý svoje milosrdenstvo a spásu rozdáva nezaslúžene. Boha si nemožno kúpiť a spásu zaslúžiť.

Vyvrcholením príbehu o Zachejovi sú slová: Syn človeka prišiel, aby hľadal a spasil, čo zahynulo.

Jeho dimenzia je, že čas sa naplnil, Ježiš prišiel, v ňom je záchrana. Ale táto spása sa nedeje automaticky. V každom čase, každý človek musí osobne uskutočniť obrátenie a osobne sa rozhodnúť pre Ježiša. Ježiš poukázal na to, že Boh nechce smrť hriešnika, chce aby žil. Ale rozhodnúť sa musí každý sám. Boh nám dal rozum a slobodnú vôľu. Rozhodnutie a zodpovednosť je na každom z nás.